No dobre, to bol vtip. Zuby mám ešte (až na jeden) svoje. Ale aj to už určite len dočasne.
Som totiž taká dospelá, že mi sako pripadá ako normálna súčasť odevu, a dokonca sa v ňom nehanbím stretnúť nejakého krčmového známeho.
V drogérii si už ani nevšimnem krémy proti vyrážkam - rovno mierim k tým „proti prvým vráskam".
Keď sa zoznamujem, hovorím aj priezvisko a nedávam novým ľuďom koketnú pusu, ale vizitku. A podpisujem sa „Mgr". No fuj!
Pozerať správy už nie je haluz týždňa, ale normálna „občianska povinnosť".
Byť dospelá je nepríjemné. Musím platiť nájomné a keď mám vysoký účet za telefón, žiadne dojemné slzičky mi nepomôžu. Chladnička sa nevedno prečo neplní sama a ani tie handry už neskáču opraté a vyžehlené rovno do skrine. A minule som si až pri pokladni uvedomila, že som si kúpila panvicu a nevolala som tatovi, akú značku mám vlastne vybrať.
A nedávno som hrozne dlho čumela na nejaké decko v električke a dokonca sa mi páčilo! Rýchlo som zaplašila kacírsku víziu, ako mám aj ja také. Malé. Urevané. Voňavé.
Je mi občas smutno, že už nie som dievčatko. Alebo aspoň dievča! Keď som vtedy našpúlila pery a zamrkala očami, pôsobila som jednoducho rozkošne. Teraz by som vyzerala ako infantilná krava.
Včera som pohoršene krútila hlavou nad hlučnými štrnástkami na zastávke. Keď budete nosiť takéto krátke bundičky, prídete o kríže! Baby jedny nezodpovedné...
Som proste dospelá. Kedysi bola beánia vysokoškolákov rajská záhrada plná zrelých, vzrušujúcich mužov. Dnes je to uvrieskaná banda sopliakov, čo predčasne pijú a súložia.
Kedysi som vyzerala „staršie". Od trinástich všetci žasli, ako zrelo pôsobím. Dnes vyzerám „primerane veku". Ach jaj. A už si nedovolia tykať mi ani oplzlí pouliční zelovocári.
Ospravedlňujem sa všetkým slušným pouličným zelovocárom. Vidíte, aká som taktná a politicky korektná? Už som asi naozaj dospelá.
