My pracujúci nie sme len pijavicou, podlo prisatou k štedrému prsníku nášho štátu, ale prispievame svojou troškou (no, niektorí naozaj dosť malou troškou, fakt ma nasrala včera tá spomalená pani v potravinách) k budovaniu spoločnosti. Naša milovaná vlasť sa nám samozrejme spravodlivo odvďačí za našu drinu (ja sa trebárs v robote fakt hrozne potím) napríklad šťavnatou, vraj až nenormálne zdravou repou, ktorá len tak rastie na poliach; alebo sladkým štebotom sýtych vtáčkov pod oknami paneláku. Aj keby sme si mali zodrať ruky po lakte a nohy po kolená a stratiť aj zbytky zraku čumením na monitor, mňa nikto nepresvedčí, že to nestojí za to. Lenže! Čo robiť, keď cez víkend práce nieto? Možno to vyzerá, že teraz totálne meliem, ale nenechajte sa vyviesť z omylu.
Keďže viem, že väčšina ľudí bezmocne a nešťastne sleduje v piatok hodinky a s približujúcim sa víkendom si čoraz nástojčivejšie zúfa, rozhodla som sa v tejto ošemetnej záležitosti (v duchu hesla „zachráň blížneho svojho") trochu pomôcť. Som v týchto veciach jednoducho zbehlá a určite mi nikto nemôže vyčítať, že by som nemala v zásobe arzenál aktivít, ktoré sú síce na pohľad slabomyseľné, ale v skutočnosti vás obveselia na niekoľko nasledujúcich týždňov.
Ponúkam vám top fajv (upravené z pôvodných top ten, ale prišlo by si pre mňa mravnostné) toho, čo robievam cez víkendy ja. Počúvajte a učte sa.
Zmajstrujte si poličku na knihy. Táto činnosť je ale určená jedine a výhradne tým, ktorí ako jediní z celej školy sústavne prepadali z ručných prác. (Manuálne zručným odporúčam prejsť plynule na ďalšiu aktivitu.) Opovážte sa ale vyrábať nejakú trápnu prvotinu typu „doska - dve konzoly"! Pustite sa do toho poriadne grandiózne - vaším cieľom nesmie byť nič menej ako replika starožitného biedermeier sekretára s točenými nožičkami, dvadsiatimi šiestimi šuflíčkami a intarziami s výjavmi divokých bakchanálií „Dionýzos to už dnes fakt prehnal". Prosím o zaslanie fotografií výsledkov (skoro som napísala následkov, cha-cha) vašej činnosti na moju e-mailovú adresu.
Vyhoďte svojim deťom hračky. Nie všetky, len tie prečačkané, tupohlavé hračky typu „robot, čo sa zmení na formulu a vzápätí na dinosaura, vydáva pri tom chrčivé zvuky a zožerie desať tužkových batérií za sekundu". A nahraďte ich dreveným koníkom, prostou stavebnicou (najlepšie tak s dvoma kockami), hlinenou tabuľkou a uhlíkom na kreslenie, handrovou bábikou v ručne vyšívanom kroji a podobnými luxusnými kúskami. (U nás mal najväčší úspech slamený slimáčik.) Musíte predsa vo svojom potomstve podporovať tvorivosť a pestovať lásku ku kultúrnemu dedičstvu nášho národa! A hlavne to bude fakt strašná sranda.
Kúpte si krokodíla. By ste sa divili, ale na internete zoženiete všetko. Na otvorených krvácajúcich ranách na vašich lýtkach môžete deťom účinne demonštrovať, že ste chlap, ako sa patrí. (To ale iba za predpokladu, že sa vám podarí celou cestou do kúpeľne nevzlykať.) To, že pôjdete pažravého a prekvapivo neprítulného krokodíla v nedeľu v noci na tajňáša púšťať do Draždiaku, vôbec nevadí. Aspoň sa bude mať s kým hrať ten môj.
Pozvite šéfa s manželkou k vám domov na večeru. Že sa to robí len v amerických filmoch? Veď práve! V tom je ten trik. Uvidíte, že skvelé historky o dusivo trápnom tichu a násilnom smiechu budete môcť dávať v krčme k dobru ešte strašne, strašne dlho. Navyše vám to dvojhodinové napätie upraví šelest na srdci. Bude vám biť v hrudi tak nahlas, že vám ho manželka bude chcieť vyrezať a pripraviť ako dezert. Už vám niekedy bolo tak trápne, že ste sa modlili, aby ste zomreli?
Realizácia poslednej, piatej činnosti vám potrvá len chvíľku, ale úžitok z nej si budete vychutnávať tak dlho, ako len budete chcieť. Je to jednoduché: prehoďte menovky na schránkach v dome. Chcete dostávať od poštára konečne niečo iné, ako len účty za elektrinu? Popreliepajte menovky tak, aby na vás vyšla tá správna. Napríklad meno toho pána, ktorý má predplatený Plejboj. Ale nebuďte idiot a neprelepte len SVOJU s tou jeho. Chceme byť nenápadní, nie? Aby podozrenie naozaj nepadlo na vás, prilepte prázdnu tubu od lepidla na rohožku tej susede, čo vám už dva roky hrozne lezie na city.
Jasné, že si to obyvatelia všimnú a pokúsia sa o nápravu. Ale vy sa len smejete popod eventuálny fúz! Príde ďalší víkend a vy, už s plechovým ksichtom zločinca (je zaujímavé, že opakovanie nemorálnej činnosti príjemne otupuje pocity viny) prelepujete opäť. Čo tak magazín „Chováme dobermana" alebo „Zbrane - strelivo"? Tiež vás zaujíma, kto a o čom píše tej sexici zo štvrtého tie hrubizné listy?
Tak, to je na dnes všetko. Dosť bolo dobročinnej pomoci. Ja nie som žiadna charita. Prípadné ďalšie konzultácie už len za prachy.
