Z cestovateľského zápisníka - peklo na ceste do raja

Iná kultúra ma privíta po svojom. Už počas cesty ma vyradí z prevádzky nevídanými žalúdočnými ťažkosťami, ktoré pravdepodobne spôsobila pikantná arabská lietadlová strava. Dôverne sa tak spoznávam so všetkými toaletami na letisku v Dubaji aj v našom lietadle cestou na Maledivy. Ako to už býva, všetko zlé je na niečo dobré, a tak po pristáti na ostrove Male dostávam od posádky prednostné právo vystúpiť z lietadla, aby som sa vyhla státiu v rade pri letiskových prepážkach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dehydrovaná a zoslabnutá v mrákotách vnímam svojho manžela, ktorý ma usádza na lavičku v príletovej hale. Niečo sa ma pýta. Ja však nepočujem, nerozumiem, nevnímam a je mi to jedno. Pokrčí plecami a kamsi odchádza. Potom ho vidím prichádzať s batožinou. Chvála Bohu, oba kufre dorazili s nami. Neskôr registrujem, ako sedím v mikrobuse, ktorý nás preváža z medzinárodného letiska na menšie letisko hydroplánov. Hydroplán nás ma dopraviť na náš cieľový ostrov Kuramathi. Let hydroplánom nie je dlhý, trvá asi 15 minút a výhľad z okienka je nádherný. Už sa teším na koniec cesty a "náš" ostrov. V tej chvíli netuším, že si budem musieť ešte chvíľu počkať. Ako zisťujeme, hydroplán neletí priamo na ostrov, ale len k akejsi plošine na mori, od ktorej nás na ostrov preváža loď. Chodiť už takmer nevládzem, môj žalúdok ešte stále vysiela výstražné signály a ja v duchu uvažujem: "Lietadlo, mikrobus, hydroplán, loď....Bože, aký dopravný prostriedok si pre mňa ešte pripravil....?!...snáď tento už je posledný...". Nebol. Čakalo nás ešte malé usmievavé golfové autíčko, ktoré nás, ako platný zástupca dopravných prostriedkov celého sveta, víťazoslávne doviezlo k nášmu bungalovu. Konečne. Sprcha, posteľ...a potom si už nepamätám nič.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

V raji človeka opustia všetky ťažkosti. Preto sa aj ja po piatich hodinách potrebného spánku prebúdzam ako nový človek. Rozmýšľam, či sa mi zážitky posledných 12 hodín len snívali, alebo to bolo naozaj. Cítim sa už fajn, a tak odchádzame na večeru. Môj nos ma upozorňuje, že zase až taká frajerka nemusím byť. Odignorujem teda rozvoniavajúce dobroty na švédskych stoloch a od čašníka si vypýtam dva banány. Dostávam ich, ale pohľad čašníka mi jasne hovorí, že o exotoch, ako som ja, si myslí svoje. Ja viem, že v nasledujúcich dňoch sa z neho stane môj kamarát, preto sa len usmejem.

Ostrov Kuramathi, podobne ako aj iné ostrovčeky maledivských atolov, sa nevyznačuje veľkou rozlohou, aj keď pravdepodobne patrí k tým väčším. Jeho dĺžka je 1,8 kilometra a na najširšom mieste môže mať približne 150 metrov. Alebo aj nie. V mapách, orientácii a odhadovaní vzdialeností som nikdy nebola dobrá. Každopádne je to malebné miestečko, kde môžete voľné chvíle tráviť prechádzkami medzi bohatou zeleňou, leňošením na plážach s bielym mäkkým pieskom či skúmaním podmorského sveta, ktorý je čarovný. O tom všetkom však až nabudúce :).

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
Eva Jochmannová

Eva Jochmannová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život ma baví. Somtvrdohlavá a rada si veci odskúšam na vlastnej koži. Nemám rada ľudskú hlúposť, závisť a francúzske zemiaky. Mám rada modrú farbu, vôňu húb v lese a cestovnú horúčku. "Lebo je lepšie zadkom pohnúť, ako na ňom iba sedieť." (Boris Filan) Zoznam autorových rubrík:  Moje srdcovkyTo je životTúlavé topánky

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu