Našu cestu začíname vo Viedni. Mesto Mozarta, cisárovnej Sissi, Sacherovej torty a...komisára Rexa :).
Od prvého momentu ma očaria krásne historické budovy radnice, parlamentu, opery, Hofburgu či múzeí blízko známej Ringstrasse. To všetko unáša moju predstavivosť do dávnej minulosti a aj keď sa v umení nevyznám, skláňam sa pred staviteľmi, ktorí dokázali postaviť také nádherné diela. Počas prechádzok v niektorom z viedenských parkov, či sediac na terase hotela Sacher a pochutnávajúc si na vychýrenej torte pána Sachera, užívame si už známy pocit radosti a vzrušenia z nových vecí, ktoré nás v nasledujúcich dňoch čakajú. Diskutujeme a plánujeme. Pokoj záhrad zámkov Schönbrunn a Belvedere je v kontraste s ruchom farebného zábavného parku Prater. Vychutnávame si večerné prechádzky osvetlenými uličkami nahliadajúc do výkladov obchodíkov a posedenie v útulných kaviarničkách. Tri dni nie sú postačujúce na napísanie nejakých všeobecných tvrdení, ale vo Viedni mi boli sympatické dve veci. Po prvé, autá zastavujú na prechode pre chodcov aj keď tam je len jeden človek. Kdekoľvek a kedykoľvek. Táto móda k nám na Slovensko ešte nedorazila. A druhú vec som si sama pre seba nazvala "parčikárenie". Už len pri náznaku pekného počasia sa mestské parčíky a záhrady zaplnia ľudmi, ktorí tam chodia relaxovať. Zastúpené sú všetky vekové skupiny. Dôchodcovia, mládež, mamičky s kočíkmi. Každý sa snaží nájsť si nejaké to miestečko, kde môže v pokoji čítať, športovať, opaľovať sa alebo len tak pozorovať okolie. Škoda len, že po takýchto oddychových dňoch si ľudia nenájdu aj pár minút na to, aby po sebe upratali neporiadok, preto o parkoch môžeme povedať všeličo, len nie to, že sú čisté. Podobne, ako aj viedenské ulice.
Tri dni ubehli ako voda. Videli sme hneď niekoľko Mozartov, prešli sme sa v záhrade cisárovnej Sissi, ochutnali Sacherovu tortu...len komisár Rex je už asi na dôchodku. A my sa už tešíme, lebo nasledujúci deň nás čaká odchod do úplne iného sveta a úplne inej kultúry malého ostrovčeka niekde v Indickom oceáne. Aký bude?
