Kým sme všetci okolo ohniska

Horúčava sálajúca z ohniska mi rozpaľuje líca. Keď zatvorím oči, cítim, že plamene sa mi dostali aj pod viečka. Vietor na chvíľu zmení smer a štipľavý dym mi vyrazí dych. Nechce sa mi presadnúť, chvíľku nedýcham. Horiace drevo mení rôzne odtiene oranžovej. Prichádza ku mne dávna spomienka. Detský hlas mi so smiechom hovorí: „Nepozeraj do ohňa, lebo sa v noci pocikáš.“ V myšlienkach sa vraciam o viac ako dvadsať rokov späť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Sedíme pri ohnisku. Moji rodičia, súrodenci, ujovia, tety, sesternice aj bratranci, pridal sa aj dedko. Len babka využila, že je tichý dom a v kuchyni sa modlí ruženec. „Podrž mi palicu,“ drgá Peťo do svojej sestry Lucie. Odkiaľsi z lesa nesie ešte jednu a ostrým nožíkom jej strúha špic. „Neodrež si prst,“ sleduje ho teta Janka. „Nechaj ho, šikovný je to chlapec,“ zastáva sa ujo Peter. Hneď aj začína rozprávať nejakú kartársku historku. Ocko zanietene politizuje s dedkom. Mamka s tetou Betkou sa smejú nad akýmsi zážitkom z lekárne. Teta pracuje ako lekárnička. Miloš do mňa drgá a hovorí: „ Nepozeraj do ohňa, lebo sa v noci pocikáš!“ Chichoce sa. Slávka ma bráni: „Never mu, to sa len tak hovorí.“ Moji súrodenci sa rozprávajú s ujom Jankom, ktorého nikto nevolá ujo. Pre všetkých je Janko. Vie, ako nám deťom urobí radosť a vyťahuje poriadne strašidelný príbeh. Na konci sa usmieva popod fúzy. Tuší, že zopár z nás bude mať rušnú noc.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V lese za mnou niečo zapraská. Nenápadne sa obzerám. Nevidno však vôbec nič. Jediné svetlo vydáva náš oheň. Plamienky poskakujú po tvárach a osvetľujú ich. Za našimi chrbtami je však už chlad a nepriehľadná tma. Vidno len obrysy lesa. Neďaleko sa mihne nejaký tieň. Cez deň tam stojí kamenný múrik. Teraz sa mení na bielu mátohu, ktorá sa hýbe. Stromy, po ktorých sme sa popoludní štverali, vyzerajú strašidelne. Viem, že ráno budú opäť pripravené na naše hry. Teraz je však ich čas. Strasie ma zima, tesnejšie sa primknem k mamke. Sama by som teraz neprešla k domu ani za nič. Sediac na drevenej lavičke sa však nebojím. Viem, že kým sme všetci okolo ohniska, nič zlé sa nemôže stať.

SkryťVypnúť reklamu

Hlasy vedľa mňa ma vracajú späť do prítomnosti. Okolo ohniska nás sedí len pár. Ani polovica z partie spred dvadsiatich rokov. Dedko a ujo Peter sa k nám už nikdy nepridajú. Ostatní sa rozutekali do rôznych kútov Slovenska. Oheň vyhasína, je čas ísť spať. Naposledy prebehnem pohľadom po prázdnych miestach. Na chvíľku tam tie tváre zazriem, započujem ich smiech. Manžel do mňa drgá: „Tak, poď už.“ Premýšľam, aké by bolo fajn, keby sme sa opäť zišli. Kým sme všetci okolo ohniska, nič zlé sa nemôže stať...

Venujem s láskou mojej rodine.

Eva Jochmannová

Eva Jochmannová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život ma baví. Somtvrdohlavá a rada si veci odskúšam na vlastnej koži. Nemám rada ľudskú hlúposť, závisť a francúzske zemiaky. Mám rada modrú farbu, vôňu húb v lese a cestovnú horúčku. "Lebo je lepšie zadkom pohnúť, ako na ňom iba sedieť." (Boris Filan) Zoznam autorových rubrík:  Moje srdcovkyTo je životTúlavé topánky

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Radko Mačuha

Radko Mačuha

233 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,082 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

320 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
INESS

INESS

108 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu