Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Po nedeľnom obede som sa uvelebila na gauči a so šálkou kávy v ruke sledovala obľúbenú Slečnú Marplovú. Manžel bol pohrúžený do nejakej knihy.
Beny spokojne odfukoval, dojedanie obeda ho zmohlo.
Cez pootvorené balkónové dvere prúdil dnu víkendový vzduch. Voňal inak ako ten pracovno-dňový. Keď sa záclona trochu nadvihla, všimla som si, že muškátom sa konečne začína dariť. Zapípala mi smska. Od rodičov. „Prídete na koláč?“
Vtedy mi to došlo. Ja z toho šťastia čerpám už dávno. Nádielka zhora bola len oneskoreným vyúčtovaním.
