Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Môj knižný maratón pokračuje. Nikdy som nečítal toľko kníh ako teraz, ani v čase, keď bolo čítanie povinné a museli sme písať vlastné recenzie do školských zošitov. Niekedy sme čítali len tie, ktoré sme si vzájomne opisovali od spolužiakov, nie z internetu, ako sa to niekde robí dnes. Asi doháňam zameškané...
Huslový virtuóz Alexander Shonert je absolventom Novosibírskej štátnej hudobnej akadémie M. I. Glinku. S mimoriadnym úspechom sa predstavil na tohtoročnom festivale židovskej kultúry v Šali.
O letoch na Mars bolo natočených niekoľko filmov. Sú o tom, ako Marťania útočia na Zem, ale sú aj o originálnych Marťanoch na Marse a o výpravách pozemšťanov na Mars. Teraz, keď tam už máme niekoľko automatických sond, je rad na ozajstnú expedíciu živej posádky. Zatiaľ aspoň v knihách a vo filmoch.
Môj najnovší zážitok z oblasti fantázie sa volá Slza. Môžem povedať, že mám rád sci-fi príbehy, také čo podnecujú fantáziu. Fantazijné knihy a príbehy sú trocha iná kategória, tá poskytuje neobmedzený rozlet fantázie autora a nie vždy musí ladiť s predstavivosťou čitateľa. V tom je (pre mňa) jej problém.
Adriana Macháčová už napísala 6 kníh a ja som prečítal iba jednu, práve tú najnovšiu v autorskej dvojici s Róbertom Dydom, o ktorej sa v poslednom čase dosť hovorí. Nie je to až tak šokujúce, lebo Adriana Macháčová píše hlavne romány pre ženy.
Po prečítaní knihy od Jodi Ellen Malpasovej: Tento muž, z vydavateľstva Ikar, by som doplnil jej názov podtitulom: a táto žena. Lebo nič v ľudskej spoločnosti sa nekoná mimo vzťahu muža a ženy, nikdy to nie je len o jednom póle.
Nejde ani tak o atentát, lebo to je také moderné slovo, ale o príbeh Ježiša na pozadí historických súvislostí tej doby. Spísala to autorská dvojica Bill O`Reilly a Martin Dugard. Zaujímavé je aj povolanie týchto dvoch pánov.
Tak nejako by sa stručne dal charakterizovať obsah stretnutia spisovateľa Jozefa Banáša so svojimi čitateľmi v knižnici Jána Johanidesa v Šali.
Rozprávková kniha Jozefa Pavloviča Pes Celebes a mačka Kamčatka je určená pre deti od 4 rokov, preto som sa na chvíľu pretransformoval do svojej dávno minulej podoby 5 ročného dieťaťa. Lebo až vtedy (už vtedy) som sa naučil čítať.
Príbeh, ktorý je základom knihy "London Road" od Samanthy Youngovej sa odohráva v Škótskom Edinburgu. To iste nie je až tak dôležité, lebo by sa mohol podobne stať v tomto storočí hocikde inde na svete a možno aj u nás. Je to totiž príbeh so všetkými znakmi súčasnej reality.
Hudba má veľa spoločného s jarným obdobím, lebo povzbudzuje emotívne vnímanie človeka. Aj jeseň a leto, či zima si vyžadujú hudobné precítenie, ale na jar, keď všetko ožíva, je hudba tou najlepšou spoločenskou terapiou.
V skutočnosti ide o Julinkinu pekáreň v rovnomennej knihe Táni Keleovej-Vasilkovej. Možno si poviete, aké neuveriteľné, že som sa dal do čítania, síce takéhoto slovenského "bestselleru", ale je to tak a nebanujem. Začínam mať taký pocit, že označenie istého druhu literatúry ako "ženské" romány trochu kríva, aspoň na jednu nohu.
Vo wikipédii sa píše, že je to názov úspešného seriálu. Zobrazuje život štyroch Newyorčaniek, ich ľúbostné zážitky, ich priateľstvo, konflikty a debaty na takmer všetky témy ľudských vzťahov. Na toto som si spomenul pri čítaní "rozlúčkovej" knihy Dady S. Brezovskej, s názvom "Rozlúčka s (ne)slobodou".
“Beznádejná” je názov knihy od Colleen Hooverovej. Pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, že žiaden film neprekoná to, čo sa vnútorne premieta čitateľovi pri čítaní dobrej knihy. Je to najlacnejší nízko rozpočtový film pre jedného diváka.
Igor Boháč je fotograf vyjadrujúci sa cez svoje fotografie, ktoré rozprávajú. Informuje o svete, poukazuje na jeho stav, presviedča faktami i poetikou. Chodí a díva sa, pozoruje a necháva sa oslovovať podnetmi z okolia. Fotoaparát je jeho tretím okom.
Áno, ide o "Neviditeľného strážcu" z rovnomennej knihy Dolores Redonovej. Jesenný čas je veľmi vhodný na čítanie kníh, napriek tomu, že mesiacom knihy je oficiálne marec. V lete sme zaneprázdnení letnými aktivitami a jeseň nás stíši. Kým sa dá, ešte dobiehame s neskorou letnou turistikou, ale večer prichádza skôr. Je to čas na dobrú knihu.
Toto leto čítam knihy na pokračovanie. Dokonca som sa niekde prihlásil aj na deň čítania neprečítaných kníh. Mám však smolu, už neviem kde a kedy to bude a tiež v tom, že všetky knihy mám prečítané. Teda tie, ktoré som čítal a dočítal.
Rok 2013 je spojený s osemnástimi organovými dňami v Trnave. K svojmu predchádzajúcemu článku o dychovke pripájam krátky pohľad na Trnavu z pozície organovej hudby, ktorá zaznievala z historických organov Baziliky sv. Mikuláša.
Bolo to v Trnave, spievala a hrala tam dychovka z Holíča, Májovanka. Aj tú, o richtárovej studni, čo do nej spadla taká veľká iskra, až bystrá voda vyschla... Ale trnavským amfiteátrom sa v nedeľu niesli aj iné pesničky z pera kapelníka Májovanky, aj evergreeny ako La Paloma a podobné.
Je čas, aby som na chvíľu odložil fotoaparát a niečo slovné napísal. Žiadnu reflexiu na počasie, na ročné obdobie ani na politiku. Ak je to vôbec možné. Niečo z literatúry určite nezaškodí, kniha je predsa len, ešte stále, aj popri internete, to lákavé médium. Niekedy je knižný príbeh bližšie k čitateľovi, ako globálne problémy sveta.
