Jozef Javurek
Piate evanjelium
Sú knihy, ktoré lákajú svojim názvom, anotáciou na záložke a sú aj také, ktoré svoj lákavý sľub vrchovate naplnia, ako táto.
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ

Sú knihy, ktoré lákajú svojim názvom, anotáciou na záložke a sú aj také, ktoré svoj lákavý sľub vrchovate naplnia, ako táto.

Prečítal som knihu, ktorá je písaná ako film a zdá sa, že napínavý film. Je to príbeh dospievajúcich detí v záhadnom labyrinte, v ktorom sa ocitli a nevedia ako.

Kniha Valkýry od Paula Coelha sa perfektne hodí do týchto dní, jeho putovanie cez Mohavskú púšť do nášho púštneho obdobia. Už si viem jeho cestu lepšie predstaviť.

Nečítam často historické knihy, ale Habsburgovci v dejinách od Karla Vocelka ma zaujala z viacerých príčin. Predovšetkým preto, že sa nás, našich predkov táto história bytostne dotýka.

Práve som dočítal knihu Davida Nichollsa s takým krátkym názvom MY. V titulku som si dovolil urobiť z neho množné číslo. Rodina totiž vždy znamená aspoň dvoch a ešte lepšie je, ak sú traja a viacerí, myslím na deti.

Stano Radič, humorista a majster nenápadnej pointy stále ostáva v našich pamätiach. Ozýva sa vždy spolu s obrazom nedávnej doby prerodu a vývoja našej spoločnosti.

Veľavravný názov knihy sľubuje niečo malé, ale opak je pravdou. Skutočná chobotnička (Hapalochlaena maculosa) je síce malá, ale patrí k najjedovatejším morským živočíchom. Ani mafiánsky príbeh Mira Hrubjaka s názvom Chobotnička sa na nič útlocitné nehrá.

Sú knihy, ktoré nie sú vymyslené, a napriek tomu sú skoro neuveriteľné. Niektoré otvárajú okno do (pre nás) neznámeho sveta a taká je aj kniha Waris Dirieovej, Safa. Jednoduchý názov, jednoduchý príbeh, jednoducho neuveriteľný.

Najradšej čítam knihy, ktoré majú svoju históriu. Do tej oblasti patrí aj cesta, akou sa kniha ku mne dostala. Dalo by sa povedať, že čas už ukázal svoje aj v prípade tejto novej knihy od Andrei Novosedlíkovej.

V edícii Zlatým písmom, zo slovenskej klasiky zatiaľ vyšlo 5 titulov. Jedným z nich je aj Hudba od Rudolfa Slobodu. Ku klasike sa zvyčajne pristupuje trocha inak ako k súčasnej tvorbe, preto som si túto knihu nechával ako čerešničku na torte vo svojom čítaní.

Nebol to obyčajný háj zelený, ale Zrkadlový háj v Petržalke, ktorá je tiež hlavným mestom Slovenska ako Bratislava. Kandráčovci si Bratislavu menovali hlavným mestom Východného Slovenska. Veď je v nej vysoké percento východniarov. To bolo počuť pri koncerte Kandráčovcov aj v hľadisku sály Kultúrneho domu Zrkadlový háj v Petržalke.

Nie som to ja, lebo vo vlaku málokedy čítam, radšej sledujem uháňajúcu krajinu za oknom. Iné je to, keď niekto cestuje denne tým istým vlakom o 6:27 do práce ako Ardlo Buret. Ardlo je zvláštny človek a rovnako zvláštne je aj jeho meno.

Tak, ako naznačuje názov, tak je vecná a jasná aj celá kniha S. J. Parisovej Zradca. Nie že by v nej bol dej priehľadný, práve naopak. O prekvapenia v nej nie je núdza. Konečne, veď je to detektívka, aj keď sa jej dej odohráva v roku 1585.

Znovu som si naštartoval čítanie kníh a prvou tohtoročnou lastovičkou bolo Dievča, ktoré si tu zanechal od Jojo Moyesovej. Nie je to dievčenský román, ale silný príbeh dotýkajúci sa 1. svetovej vojny, dnes akosi oslavne nazývanej Veľká vojna. Druhá časť príbehu sa odohráva v súčasnosti, teda v prostredí, kde ide hlavne o zisky a peniaze. Spoločným menovateľom oboch častí je Dievča.

Dočítali sme sa do Vianoc. Myslím na vás a pozdravujem tých, čo čítajú knihy, ale vlastne pozdravujem všetkých, lebo všetci čítame, len niekto odčítava častejšie z filmov a z monitora. Vianoce sú časom, keď sa znova presviedčame, že spravodlivosť existuje. Hlavne vo filmových rozprávkach.

Adriana Macháčová a Róbert Dyda nesklamali moje čitateľské očakávania. Vedeli to prví, keď som im na facebooku prezradil, že už ich čítam a sľuboval som, že budem k ich dielu pristupovať kriticky. Hneď tu na začiatku svojich dojmov sa musím ospravedlniť, lebo ten sľub som nesplnil.

Fantastika v literatúre bola pre mňa donedávna celkom neznámou krajinou. Priznávam sa, nečítal som ani Harry Pottera a videl som o ňom len jeden film. Pri Pánovi prsteňov som zaspal po prvej polhodine. Asi som trocha väčší realista ako fantasta. Môj záujem obvykle končil pri vedeckej fantastike - sci-fi. Až kým som nedostal do ruky Čiernu schránku od Niny Protušovej.

V čase, keď ešte tvorba máp znamenala skoro umenie, tvorcovia máp sa chceli poistiť proti ich kopírovaniu, preto zakreslili do každej mapy nenápadné neexistujúce miesto (usadlosť), aby podľa toho spoznali svoj produkt a odhalili prípadného falzifikátora. Táto informácia pochádza z knihy Johna Greena Papierové mestá.

Ondreja Herca, autora knihy Dobre organizovaný netvor, som stretol na Smolenickom zámku. Nedávno tam bolo stretnutie slovenských spisovateľov a spisovateliek, ktorých bolo viac ako spisovateľov. To príjemné stretnutie zorganizovala spisovateľka Nata Sabová. O jej aktivitách sa dozviete viac na stránke Encyklopédia slovenských spisovateľov.

Doteraz som nečítal žiadnu knihu od tohto brazílskeho spisovateľa, čo bola moja výhoda pri čítaní Cudzoložstva. Výhoda v tom, že nemusím porovnávať s jeho inými knihami.