Jozef Javurek
Skoro jarný Váh
Obyčajná januárová prechádzka, popri Váhu sa veľmi na nepodobala na zimnú, na niektorých miestach bolo dokonca vidieť aj zelené ťahy štetcom...
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ

Obyčajná januárová prechádzka, popri Váhu sa veľmi na nepodobala na zimnú, na niektorých miestach bolo dokonca vidieť aj zelené ťahy štetcom...

V nedeľu ráno popŕchalo, preto náš výlet na Topoľčiansky hrad bol neistý. Merať v januári 70 km autom a potom iba zmoknúť, to nie je dobrá predstava...

Južná časť Tríbeča má podobu asymetrického trojvršia s vrcholmi Žibrica, Zobor a Pyramída. Sú to pre nás z juhu najbližšie vrcholy a preto aj dosť často navštevované...

Konečne som sa aj ja dostal k zimnej nálade, ale musel som kvôli nej cestovať do hôr - až do Smoleníc...

Zádielskú dolinu možno spoznávať z rôznych uhlov - z asfaltovej cesty, zhora z planiny, zo strmých skalných stien a vraj tam možno aj zablúdiť...

Zádielská dolina a Muránska planina, to boli pre mňa dlho turistické tajomstvá. Zádielská je už odhalená, Muráň iba čiastočne.

Je možné, vyjadrovať sa na blogu k aktuálnym spoločenským udalostiam? Ak je vaša odpoveď áno, čítajte ďalej...

Každá návšteva lekára ma pripraví o celodenný zárobok, ale prináša aj kultúru vo forme spoločenskej konverzácie a poučenie z čítania novín.

Článok k jubileu je ako pozvanie na hostinu, recepciu k sviatku...

Tak nejako by sa dal predstaviť úspešný blog, alebo je to iba bulvárny titulok na prilákanie Vás... Áno, aj Vás!

Vydali sme sa do Nitry len tak za kultúrou, bez určitého cieľa, možno nejaké múzeum, či galéria... Toto je pravdivý príbeh o tom, čo som v nedeľu videl... Naša prvá cesta viedla do Baumaxu, kde sme príležitostne chodievali rámovať obrazy... Išli sme ako naisto, čakali sme v oddelení rámovania najmenej pol hodiny, aby nám nakoniec jeden pracovník z personálu oznámil: Už tu nerámujeme..... ! Keby to tam niekde boli vypísali, nemuseli sme čakať.