Treba upratať aspoň to nevyhnutné a upratovania je veľa, veď treba upratať aj na fejsbúku a k čomusi sa vyjadriť aj v diskusiách. Takže veľa som upratoval. Tak to chce odmenu. Ešte schytím smetie a poďho do Tesca! No ako držím bicykel a vychádzam von z paneláku, cítim sa čudne. Nie, ja nie som hypochonder, tá hŕba byliniek u nás doma, je len môj záujem o fytoterapiu, rovnako ako do 2 GB uložených článkov o chorobách.
Cítim sa čudne. Tak sa začína porážka, či roztrúsená skleróza, alebo nebodaj Alzheimer? Mám divný pocit v pravej strane tela a v ľavej tiež. Akoby som nemohol poriadne stúpnuť na ľavú nohu. Vzchopil som sa, rozohnal chmúrne myšlienky s vierou, že snáď to rozchodím. V mojom prípade rozkrútim.
V Tescu som zas strácal pevnú pôdu pod nohami. Vynoril sa mi zrazu z pamäti dokument o Reaganovi, kde jeho žena Nancy dramaticky opisovala vývoj choroby u slávneho muža. On zabúdal viesť koňa, zabúdal neskôr chodiť! Snáď nezabúdam chodiť ja ....
Nejaká kráska po mne blysla očami a ja som sa ostýchavo vyhol jej pohľadu a zadíval sa k zemi, k svojim topánkam. Ten pohľad ma vyliečil zo všetkých chorôb. V tom momente som bol zdravý ako rybička, ale zas sa mi na krk, presnejšie na moje nohy zavesil nový problém. Bol som obutý aj na jar, aj na zimu. V pravo si vynucovala svoju vážnosť ozrutná zimná bagandža a v ľavo nesmelo sa v jej tieni azda aj chvela ľahká polotopánočka-botasočka. Aspoň že farba bola identická. Ja mám rád pri nohách farbu temnoty - čiernu.
A tak preto ten pocit jednej nohy kratšej a ľahšej a iné javy k tomu sa pridružujúce .....
Veľmi som sa potom Tescu neukazoval. Bedrové rifle ťahám dole, až sú lonové, a vymýšľam finty ako tú nezrovnalosť tam dole pri zemi skryť. Pri pokladni už viem, že tí vpredu má neuvidia a tí vzadu sa mi snáď na topánky pozerať nebudú. Primkol som nohy k sebe, aby z boku nehrozilo odhalenie. Ale ako sa rad posúval kupredu a bol nevyhnutný krok, spomenul som si na Jacksona a jeho rýchly prísun nôh. Tak som sa tak Jacksonovsky plížil k pokladni. Len už čím skôr odtiaľ vypadnúť a nájsť na nete niečo proti roztržitosti!
Pekná vysoká dlhovlasá blondínka za mnou ma oslovila. Len preboha teraz nieeee! Žiadna pekná blondínka ma za celú existenciu Tesca ani raz neoslovila, tak prečo Bože teraz??? Pýtala sa len na istú miestnu záležitosť, dlho tu nebola. Ale viete ako je to v rozhovore, pohľad z tváre často prejde na topánky ....
Ale veď upokoj sa, hovoril som si. Akýsi guru - jogín zavítal s topánkou na hlave do Číny. Jednoducho hanbou nahustená civilizácia ako falošná cnosť, je len mŕtvola a musí ísť preč. Preto spomínaný guru - jogín chcel upútať pozornosť na to neviditeľné, a ukázať, že viditeľné môže klamať. Preto prišiel ako blázon k cisárovi s topánkou na hlave.
Ľudia majú problémy s nohami, majú opuchy, rôzne poranenia, kde jedna topánka musí byť väčšia. No to si môžu myslieť, áno, môžu si myslieť, že mám telesnú vadu. Veď je to normálne, nie?
Pani predo mnou ma chce pustiť dopredu, lebo že vraj mám toho málo na páse. Možno vie, o čom je teraz môj boj a chce mi to uľahčiť, ale ja nie, ja zapieram svoje postihnutie: "Nie pani, ja mám čas, postojím si, počkám. Keď poriadok, tak poriadok ..." Moralizovanie sa vo mne veru nezaprelo ani pred bránami hanby.
Tak tak je. Zrejme som ťažko neochorel. Len som sa obul aj na zimu aj na jar. Veď také je počasie, nie?
