Ako som oslepol a vyliečilo ma svetlo

Vždy keď vstúpim v práci do boxov na zber telesného odpadu, zvaných inak aj hajzel, svieti sa tam. Nejde o to, že by mi vadilo plytvanie elektrickou energiu, je to len o tom, že ak sa v priestore zberne telesného odpadu nachádza pohybujúce sa teleso určitej veľkosti, svetlo sa rozžne. Vždy tam také teleso je, alebo ak nie, som tam ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V práci sa snažíme zahrdúsiť krízu a taktiež bojujeme proti konkurencii, nejde o kratochvíľu keď nemá človek do čoho pichnúť, práve naopak. A tak som si raz veľmi unavený sadol do jedného z boxov a nahodil relaxačnú pózu s trochou instantnej meditácie. Je to taká oáza pokoja v púšti bojiska pre krajšie zajtrajšky a hojne kapitálu.

Aj keď ma od sveta pracovných povinností delí len kus plechu ktorého povrch pripomína kozmickú loď, na intimitu to stačiť musí. Je prekvapivo nepopísaný správami o tituloch nadriadených, ani piktogramy, ktoré poučujú o ženskej a mužskej biológií tam nie sú. Upratovačky makajú a tak zaostáva nie len televízna kultúra, ale aj tá hajzlová ....

I moje myšlienky sú tu kozmické a hviezdne. Zacnelo sa mi po odpočinku v tme vesmíru, kde blikajú jasné hviezdy a hovoria mi čosi o zmysle univerza. Od temnej noci je už ďaleko, objekt sa nachádza v priestore wecka, svetlo otravuje, a tak prikladám svoje dlane k tvári a tlačím na oči tak, až čosi vo mne vidí akýmsi iným zrakom farebné kruhy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povolím tlak na oči. Sedím, telo si robí svoj rituál ako je to na takýchto miestach obvyklé. Medzi očami a dlaňami sa rozprestiera hustá tma do ktorej mozog zhora padá a padá ... Čierna ako ničota, čakám čo príde, ale neprišlo nič.

Celým svojím duchom sa nachádzam v čiernej tme až kým nedosiahne bod, kedy jej bolo dosť a treba odkryť dlane.
Odkryl som ich a tma pokračovala ďalej. Presne taká istá tma ako s dlaňami pritlačenými na oči. Je to hodné zdesenia? Hútam. Zíram do černoty tak hustej, že ak by som ju pílil, tie odletujúce triesky by aj zranili. Oslepol som! Tlak dlaňami na oči?

Ako budem robiť slepý? Čo poviem majstrovi? Kto urobí prácu za mňa? Tak toto je byť slepcom .... Veď je to hrozné. Ale kľud, možno nie je niečo v poriadku s telesom v objekte .... Hoci takú tmu som v živote nevidel. Postavil som sa len tak s holým zadkom. Tma. Šibem očami všetkými smermi. Nič .... No jasné .... zrazu sa akési fotóny zľava ľahko obtreli o moju sietnicu oka. Zdvihnem ruky hore aby bol objekt v priestore čím väčší a zrazu to prišlo - svetlo!

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

316 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu