Ja mám rád také s ciferníkom, rozdelené na dvanásť znamení zverokruhu, lebo lepšie sa mi vníma čas, ktorý je nakreslený. A potom keď sa na ten okrúhly oltárik mrknem v posvätnej zvedavosti, aby som zistil koľko času mám ešte do schôdzky, vidím sa tam ako mám čas dať si ešte niekde jedno pivo, alebo sú tam napísané výhovorky, že prečo som prišiel neskoro.
Čím som starší, tým sa viac oddávam kultu boha Času. Moja viera je až bigotná. V spánku ako sa obraciam na druhý bok, ešte mrknem zbožným pohľadom na oltárik hodín pri posteli. A ako sa tak prevraciam na posteli, v modlitbách zašeptám: "sú tri hodiny, ešte máš hodinu a pol čas ..."
Čas ma núti o ňom premýšľať. Lebo hodiny v kuchyni idú desať minút dopredu, v obývačke je ešte zimný čas a dvojminútové meškanie a môj ručný oltárik má takisto zimný čas a ide dve minúty do predu. V spálni ide budík normálne, ale už som ho aj urobil nenormálnym, keď som sa pozabudol a privstal si o hodinu skôr v rozospatosti neuvedomujúc si, či sa dívam na svoje digitálky, alebo obývačkové hodiny, alebo ....
Modlím sa k Času neustále a neustále sa dívam na jeho znamenia. Ráno zisťujem kedy vstať, v práci kedy bude prestávka a na koniec zmeny sa koná veľká procesia k oltáriku pripevnenom na stene. Ľudia sa zhromaždia vôkol a zbožne hľadia niektorí hore do nebies a tí bližšie sa uprene dívajú "pichačke" priamo do očí. Na znamenie nasleduje zvláštny druh sv. prijímania, kedy boh Čas v digitálnej podobe bozkáva naše duše, ktoré majú tiež symbolickú digitálnu podobu. A potom plní zvláštneho posilnenia ideme si každý za svojím súkromným Časom ...
