Zvrhlosť našej "spravodlivosti"

Chceme spravodlivosť. Každému nadeliť rovnako za tu istú prácu. Ale sme všetci rovnakí aby sme s rovnakým vydaním energie aj prácu zvládli? Niekto je slabší, iný pomalší, ďalší je malý a pod. Spomínam si ako sme sa v práci učili formovať nový druh kabeláže na pevných doskách - každý sám. Norma bola taká že sa nám zdala byť nedosiahnuteľná. Prešli týždne a normu neurobil zatiaľ nikto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Porada: " Musíte urobiť tú normu, lebo vieme že sa dá urobiť. Na druhej zmene je slečna ktorá ju zvláda. Ak to dokáže aj ona, musíte aj vy. "No zbohom, štíhla vysoká dievčina s praxou školiteľky a zaskakovačky sa nám stala vzorom a métou našich snažení. Po mesiaci už normu s odretými ušami urobil každý. Ja takisto, ale to som si pre istotu do práce privstal a pracoval v kuse bez prestávok. Neurobenie normy zmanenalo pokles výplaty z 10 000,- Sk na 8000,- Sk. Takže motív zodrať sa tu bol.

Dievčina ktorú nám ukázali ako vzor po čase robila aj na prémie. Pritom si dovolila prestávky. Talent? Snaha? Prejavila nadľudské úsilie? A presne takáto je naša ľudská spravodlivosť. Porovnávame neporovnateľné. Niekto jednoducho nedosiahne výsledky toho lepšieho a ten reálne často podá vyšší výkon ako on. Ale nikto nie je hodnotený za presiahnutie svojich možností, ale za jednu métu pre všetkých.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale áno, v skutočnosti firme išlo o prozaický zisk, to je jasné. Čert vezmi prémie jednej a krátenie platu iným ak sme predsa vybičovali (a ani bič nepotrebovali) ľudí k maximálnym výkonom a i tak im nezaplatili. Zodrú sa? No tak odídu a prídu druhí. Predsa nie sú blbí aby urobili priemer medzi najnižším a najvyšśím výkonom a mierne výsledok aj zvýšili, lebo čo keď ten najhorší je sabotér?

Spravodlivé odmeňovanie by bolo, ak by sme boli všetci klony a výsledky našej práce by potom boli výsledkom našich slobodných rozhodnutí, snaženia a pod. Ešte raz: niekto môže podať vysoký výkon, ale má menší výsledok ako iný ktorý ľavou zadnou prácu zvláda (môže aj viac) a je samozrejme lepší pre výsledky. Iste že lepšie sa odmeňovať nedá, lebo kto odmerá snahu? Ja len konštatujem že čomu mnohí hovoria spravodlivé, vôbec nie je spravodlivé. Možno je to taká hra, ale nič viac.

SkryťVypnúť reklamu

V práci si každý hľadí aby neurobil niečo naviac, lebo by to bolo nespravodlivé. Urobiť niečo naviac pre niekoho? Veď to je rúhanie!!! A ja sa predsa len rúham voči všeobecnej mienke o tom čo je spravodlivosť. Kusy urobené navyše nechám ďalšej zmene, nie pre seba, pomôžem ak treba a mám na to čas. Prečo? Aby som sa tým chválil?:-) Nie, to som vtedy blog ešte nemal. Ťažko jednoducho povedať že prečo.

Tak po prvé si uvedomujem fakt že ak vládzem natoľko, že to poslúži iným, tak to využijem aj pre seba ako tréning a raz sa mi to bude možno hodiť. Myslím schopnosť rýchlo pracovať. Po druhé sa mi protiví hýčkamie typu "ak nemusím, tak nerobím." To preto lebo každý sklon k lenivosti sa skôr či neskôr v živote vypomstí. Po tretie som rád ak sú ľudia radi že im niekto pomohol a možno sa im to tak zapáči že to budú robiť raz aj sami. Že raz urobia aj niečo navyše a nezištne. Ak by to tak robil každý, prosperitou predbehneme kohokoľvek. Ale nie, my sme predsa "spravodliví". Všetci sme si údajne rovní a rovnakí, máme údajne rovnaké šance a tak si je za neúspech každý vinný sám! Zrazu akí sú všetci hinduisti s náukou o karme, ale kde zostalo kresťanstvo so svojou milosťou a odpúšťaním? Však ak ide o to, komu treba pomáhať ak nie vinným? Komu ak nie neschopným? Koho treba liečiť ak nie chorého?

SkryťVypnúť reklamu

Komunizmus s heslom "každému podľa potrieb" je zrejme v tom kresťanskejší ako kresťanstvo. Iste, zabudli na to že ľudia nie sú ešte anjeli a budú žiadať zvrhlosti. To však nemení nič na vznešenosti tohto výroku. Lebo aj o naše deti sa staráme podľa ich potrieb. Alebo podľa toho koľko básničiek zarecitujú? Možno ak nevedia ani jednu, tak im nedáme ani najesť?

Lenže príroda nám dala inštinkt aby sme na deti a zvlášť svoju krv robili "tuťu-muťu", kým pre iných inštinkt nemáme, pre iných už treba rozvinúť iný level, duchovné dary a "milovať svojho blížneho". No predstavme si čo by sme urobili s tým malým vrieskajúcim uzlíkom ak by sme nemali inštinkt ho milovať ... Ale povedzme si úprimne, že samotný inśtinkt nestačí, ako to aj potvrdzujú vraždy detí.

SkryťVypnúť reklamu

A práve ten egoizmus ktorý je ospevovaný ako tvorca prosperity je len inštinkt ktorý ak zlyhá, sme proste v kely. V láske sa inštinkty strácajú a preto spoločnosť postavená na egu sa lásky bojí a ničí ju. Láska k vlasti je zrazu šovinizmus, a iné druhy lásky prosto len podivná "ezoterika" a ten kto ju hlása manipulátor. Veď nám už všetko vysvetlili másmédiá ktoré žijú z reklám egoistov, tak načo ešte počúvať niečo iné?!

Tak čo som chcel tým všetkým povedať? Jednoducho to že nežijeme v spravodlivej spoločnosti čo mnohí určite okomentujú tým že je to zatiaľ jediná možná spravodlivá spoločnosť. Áno, je to tak, ale to "zatiaľ" znamená len toľko, že bude spravodlivejšou, ak v nej ľudia prejavia lásku voči okoliu a blížnym. A k láske patrí aj obetavosť.

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu