Žiadna bytosť nie je a nemôže byť úplne sebestačná a závislá len a len na sebe. Ale je pravdou, že ak sa spolupodieľame na živote iných, na organizme celku, vtedy posilňujeme i seba samého. Tu by som povedal, že kto odvrhuje kresťanské hodnoty, ten si pre kvalitný život bude musieť vytvoriť umelé hodnoty ktoré budú ( ak sme dôslední v myslení) rovnaké ako kresťanské, len ich bude nazývať inak. Taký človek bude v sebe rozpoltený, lebo bude odmietať niečo, čo v skutočnosti pre svoj kvalitný život potrebuje a k čomu dochádza pracne špekulatívnymi teóriami – totiž vynachádza už dávno zjavené ....
Ak chcem niečo vytvoriť, musím pre to vynaložiť určitú námahu, a úmerne náročnosti môjho diela rastie i námaha. Vzdávam sa pritom pohodlia a obetujem cieľu niekedy mnoho. Podobne ako žena ktorá ide rodiť. Bez bolesti to nejde. Tu v ľudskej spoločnosti sledujem tento princíp: Ak sú začiatkom útrapy a ťažká práca, obeta, na konci tu máme plody tohto úsilia, tejto obete. A platí to aj naopak. Kto chce niečo bez obetí, toho v cieli čaká bolesť a utrpenie. To je absolútna axióma. Sledujte život a uvidíte to sami.
Počuli sme slovo obeť, obeta v religióznom zmysle a aj keď nechceme mať s religiozitou nič spoločné, obetu konáme denno-denne, lebo schopnosť obety je vlastná len človeku. (teda vedomá) Láska ... čo mládenec neurobí pre svoju milú a čo ona preň .... Oni dvaja sú zrazu jediní na svete, odtrhnutí od svojej minulosti, obetovali práve celý svet pre seba samých .... Aké je to často vytriezvenie, ak sa po svadbe prinavrátia k svetu a všetko sa zdá byť také iné ... No ... prichádza čas iných druhov obiet, detičky, atď, atď,atď .....
Ak sa sústredime na určitý cieľ, obetujeme preň to ostatné čo je vlastne zvyškom v nás. Samozrejme dá sa to aj negatívne. Napríklad technický pokrok je tu aj preto, lebo človek obetoval preň duchovno – vzťah k nemateriálnym svetom. Máme istú prosperitu, ale problém nenaplnenia života, problém nešťastia, chorôb a smrti zostáva, dokonca kričí ako akútny možno aj v kontraste druhého extrému: Samovražedných atentátnikov. Lebo ak je v tomto svete obeta neznámym pojmom, zjavuje sa tu zrazu v démonskej podobe sebaobetujúceho ale rovnako vraždiaceho náboženského fanatika. A to len preto lebo západ tvrdohlavo odmieta princíp (seba)obety ako princíp rastu. A zrazu tu ho má – v podobe nechcenej smrti ....
Základným princípom ekonomiky slobodného trhu je ponuka a dopyt. Teoreticky dokonalosť v tomto by nastala ak by sa vyrábalo len to aký je dopyt. Každému by a dostalo podľa potreby. Ak sú peniaze symbolom vykonanej práce a tie peniaze v obehu zrazu chýbajú pričom sa práca vykonala, tak asi bola neefektívna, teda peniaze sa použili na nepotrebný účel bez adekvátnej protihodnoty. Chcem tým povedať že niekto tu vykonáva prácu ktorá osožná nie je, len jej produkt je akoby trhu vnútený. Ľudia sú chytený do pasce potrieb Tých čo ponúkajú produkt a to nákladnou reklamou a často sa produkt ukáže ako nekvalitný či nepotrebný. Lebo s akým motívom ide podnikateľ podnikať? Ideálnym motívom by bolo:
„K čomu mám schopnosti aby som maximálne ľuďom vyhovel v tom čo potrebujú a to by som mohol vyrábať?“
Zatiaľ ale je motív takýto:
„Čo by som mohol predávať aby som mohol čím viac zarobiť?
Ak ideme podnikať s týmto leitmotívom, nestaráme sa o vlastnú kvalitu, pričom môžeme klamať v rámci zákona, a potom takto vyzerá i ekonomika. Kde tu však hľadať princíp sebaobety? No proste v tom že obetujem svoje osobné chcenia, len začnem uspokojovať potreby ľudí a neskôr sa mi to prejaví v podobe zisku! Je to cesta naistejšia a najpravdivejšia. Všetci úspešní podnikatelia to takto hoci nevedome robili. Niektorí z tých ktorí prehnali ten druhý princíp do dopracovali až do väzenia ....
Sledujme vôbec človeka oproti zvieratám. My máme menej ochlpenia ale pritom si vieme vyrobiť odev, sme slabší ale to nahrádzame inteligenciou. Tu vidno akúsi premenu hrubého na jemné, inštinkty na rozum. Pozrime sa na zviera skrotené človekom – psa. To nie je výtvor prírody, to je výtvor ľudskej inteligencie, človek skrotil vlka. A prečo by túto inteligenciu na „skrotenie“ seba samého nemal použiť sám na seba? A hlavne ak pozná už princíp? A to je princíp obetovania nižšieho vyššieme. Princíp obetovania, vášni, pudov (hriechov ), rozvoju inteligencie.
Lenže ... prečo by som to mal robiť ak som ateista a materialista a verím v evolúciu, slepú, doteraz neuchopiteľnú silu? Prečo, ak stovky psychológov už vysvetlili že človek má len zopár inštinktov a tie potrebujú naplnenie? Preto musím povedať že k Pravde cesta skrz ateizmus nevedie, lebo sa ukazuje iná Pravda, ktorú síce nevidno, ale ju denne konáme!
Ach neveriaci, bojíte sa Ficovizmu a vy ste ho stvorili! Socializmus je len schémou kresťanského princípu bez života, je mŕtvolou. A kapitalizmus je len jeho obmenou v opačnom póle glorifikovania individualizmu.
Ja sa nebojím zániku kresťanstva, ak hlavne vidím že Kristus pracuje v samých ateistoch. Lebo nie je možné aspoň náznakovo prísť dnes myšlienkovo k iným pravdám ako kresťanským. Niekto to nazve humanizmom – prosím ... No a čo?
Obetujeme svoj pohľad na hmotu aby sme uzreli ducha, vzdávame sa vlastných potrieb aby sme zažili Lásku. Nech nás požehná Duch svätý aby sme to ešte hlbšie pochopili ....
