V tomto texte vidia mnohí dôkaz o tom, že v Ježišových časoch a prostredí bola viera v reinkarnáciu prirodzená. Lebo prečo by sa pýtali: „: Majstre, kto zhrešil: tento ,..." V prvej časti vety sa učeníci pýtajú že či azda nie je jeho slepota dôsledkom hriechu slepého. Lenže slepý bol od narodenia. To vedeli, lebo v texte nie je zmienka o ich omyle a pod. Otázka znela teda jasne a pýtala sa na skutky konané pred týmto životom. Tí ktorí sa takto pýtali predpokladali predexistenciu duše prinajmenšom, ak nie rovno reinkarnáciu.
Ježiš ale neodpovedá kladne na otázky učeníkov. Naozaj? Výklad tohto textu z Jánovho evanjelia u tých ktorí nepočítajú s reinkarnáciou je založený na vete „: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom."
Takže nie skutky slepého, nie jeho rodičov zavinili slepotu, ale aby boli zjavené skutky Božie.
Ak je tento text vysvetlený takto, že slepý bol oslepený Bohom, ale na ňom Kristus snáď demonštroval svoju moc, svoju silu, svoju Božskosť a synovstvo, nepremýšľajúci sa už ďalej nepýta. Ale ľudia mysliaci až teraz začnú klásť otázky.
Je Boh zlomyseľník bez morálnych zásad?
Všetko sa dá vysvetliť tak primitívnym spôsobom že „je to tak, lebo Boh si tým potvrdzuje svoju slávu". Máte rakovinu? To nič, to len Boh si utvrdzuje svoju Slávu, a raz ak vás k sebe povolá, sa budete spolu tomu smiať a vy sa budete klaniať Jeho veľkosti. Umreli vám deti? To nič? To je pre boží majestát, pre Jeho Slávu!
O čom inom chce vykladač písma z dnešnej Cirkví presviedčať ak nie o tomto vyššie popísanom? Som cynický? Nie, to váš Boh a vy ste cynickí!
Lebo tento váš Boh ( ktorého ste si zrejme vymysleli) nechal znetvoriť plod už v lone svojej matky, aby za zrodil slepý! A to „musel" urobiť že vraj preto, aby ukázal na tomto slepom chudákovi svoje skutky! Čudného to Boha ukazujú niektorí. Boha ktorý tvorí Zákon, Zákon mravnosti, ale sám sa podľa neho neriadi! Prečo by sme sa mali podľa Zákona riadiť my, ak sám Boh koná svojvoľne? Ak by sme konali svojvoľne ako údajne Boh, nie sme mu práve vtedy najbližšie?
Čo sú to Božie skutky?
Ak všetok materiálny svet má pôvod v duchovnom svete a Duchovný svet v Bohu, je teda možné aby sme už ako materiálni fyzickým mozgom mohli posudzovať veci Ducha. Lebo čím iným? Kde-kto ma môže zviesť, ak nemám vlastný postoj. Lebo Zlo je vlastné niečomu všeobecnému, čomu je súdený zánik a Dobro zas individuálnemu, čomu je súdený večný život. Preto taký je pravdivý výklad písma, ktorý je preskúšaný rozumom čitateľa, aby ho našiel platným i pre iných, a nie taký ktorý nikdy nebol rozumne posudzovaný, ale jeho texty sú použité a zneužité pre lepšie manipulovanie davu.
Nemôžem teda zo spomenutých dôvodov nikdy pripustiť, že by Božie skutky mohli človeku ubližovať a to bez jeho vlastného súhlasu. Buď Boh je Zákon, alebo nie. Buď nám ho dal, alebo nie. Nemôžem veriť v takého Boha, ktorý nechá trpieť človeka len pre Boží egoistický, človekom nepochopený (ktorý nemá údajne ani šancu pochopiť) účel.
Preto pod Božími skutkami môžem chápať len jedno.
Tento svet vznikol dôsledkom Božích skutkov a je jeho skutkami aj udržiavaný. Všetci sme teda pod vládou Božích skutkov. Boh vytvoril aj to čo nazývame prírodnými zákonmi a zákonmi vôbec. Naše zákony sú odvodené len od tých prvých. Nič teda nemôžme vlastne nazvať svojvoľným v pravom slova zmysle, lebo vo Svete sa uchytí len to čo je podporené Božím zákonom a len to prežije.
Teda ak povieme že niekto oslepol, lebo zhrešil, nie je to isté ako povieme, že oslepol, aby sa na ňom prejavili Božie skutky? Dotyčný oslepol vlastnou vinou, ale tento princíp karmy nastavil Boh a to chcel zdôrazniť Ježiš. A tento Boh sa sklonil k človeku aby mu pomohol dosiahnuť stav, kedy už nebude hrešiť. Kristus mal byť v tomto nápomocným.
Ježiš ako nositeľ Duchovného Ja
Keď si uvedomíme svoje hriechy a zbavíme sa ich, máme šancu na nesmrteľnosť, ale nie len to. Všimnime si ako Ježiš lieči. Sníma hriechy. A predsa sú v Cirkvi ľudia ktorí vôbec nespájajú choroby s hriechmi. Radšej zostávajú pri mienke materialistov že choroby sú proste len od vírusov, niečo sa v tele proste „pokazí", a že je to náhoda, a pod ... Zaujímavé že Kristus liečil choroby tým že „zobral" hriech! Takmer to pripomína šamana ktorý odháňa duchov. A čo Ježiš? Nevyháňal démonov a liečil aj tak?
Je isté že choroba vzniká nejakou morálnou slabosťou, a potom jej opakovaním, čím sa staneme vnútorne slabými a „pozveme" do svojej duše „démonov". Tak začína choroba. Že je to smiešne a zaostalé? Ak toto nie je pravda, tak potom aj evanjeliá klamú!
„Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta." Áno, kým je Ježiš vo svete, robí to čo by sme mali i my sami, ak raz bude v nás. A preto Ježiš slepcovi pomohol a urobil zaňho to čo slepec nedokázal urobiť sám, resp. trvalo by mu to dlho. Ježiš demonštroval na slepom od narodenia, že čo sa stane každému kto dosiahne stav Krista, kto pojme Krista do seba. Lebo na čo by bolo treba ho nasledovať a napodobňovať ho ak by sme raz nemali byť ako on? Kristus ukázal vzor ktorý treba nasledovať. Je ale isté, že za jeden život sa tento vzor nedá dosiahnuť. A ak tak mienime, musíme sa klamať a prekrucovať písmo.
