Slovo, pravda, lož a Druidi

Slovo má zdá sa spoločný koreň s posol, s ísť. Reč zas s kráčať. Ako keby sama reč tu nebola vždy a k ľuďom akoby prišla, akoby im ju niekto daroval. Hovorí sa že anjeli komunikujú v obrazoch, nepotrebujú abstrahovať, dokážu komunikovať priamo. Ale ak tu máme mŕtve slová, odtrhnuté od pravej reality (platonizmus), dajú sa poskladať akokoľvek. Preto zrejme slovo zlo je akoby odvodené od slovo. Proste ak nemáme priamy styk s Pravdou, používame slová. A tie sú pravdivé natoľko, nakoľko sa my sami s pravdou stotožňujeme.

Vzdialenie sa človeka od priameho nazerania pravdy otvorilo smery vo filozofii ktoré vlastne vyplývali zo samotnej reči. Grécki sofisti, potom agnostici ktorí vyústili v Kantovi a korunu tomu všetkému posadil rakúsky filozof a analytik Ludwig Wittgenstein. Tvrdil že všetky filozofie stoja na lingvistike, teda na štruktúre reči. Z toho by potom vyplývalo, že ak niekto logicky poskladá slová tak, že tým prevýši logikou logiku svojho obecenstva, tak toho nasledujú.

Z tohto vyplýva aj ďalšia vec. A to je poznanie, že každý človek má svoju povahu a sklony. Na tých je závislý a samozrejme nechce sa vzdať sám seba. Preto si vytvorí filozofiu, ktorá podporí jeho spôsob života. Iný si vytvorí druhú a začnú medzi sebou bojovať. Ale nemusia, ak obidvaja vyznávajú dnešnú filozofiu „nihilizmu“ ktorá má motto: „každému je povolené topiť sa vo vlastnom bahne“. Skončím ja ale pri hľadaní pravdy len pri tomto? Uspokojím sa s týmto vulgárnym agnosticizmom?

Ak vôbec pojem Pravdy vnímame, musí jestvovať. Tak ako sa vždy ukáže že v hocakej podobe vždy jestvovalo to na čo si človek pomyslel. Tak ako kedy sa smiali ľudia letu na mesiac či niečomu podobnému, teraz sa mnohí smejú existencii Boha a anjelov. Ale tiež niekedy veda netušila nič o mikróboch, kým neprišiel Pasteur s mikroskopom. Ale ako sa hovorí – kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.

Hľadanie pravdy má čo robiť s dnes tak relatívnym termínom ako je morálka. Pretože veľa čiastkových právd ktoré sú dnes známe sú v skutočnosti často len ospravedlneniami sklonov ich prívržencov. Neštítim sa ponižovania iných, krádeže a lži? Som potom buď s Nietzschem, Marxom, atď .... Milujem sex? Oddám sa východnej tantre, modernej psychoanalýze, atď ...

Na všetky moje sklony sa nájde nejaký filozof alebo si to proste obkecám ja sám, že aký som pravdivý a že to inak ani nejde a všetci dookola sú hlupáci ...

Ale mne sa zdá že ak to všetko pochopím, ak oddelím čo je obhajovanie vlastných nerestí a čo Pravda, ak sa dokážem odosobniť, čo je morálny princíp, ak začnem byť súcitný, čo je tiež morálny princíp ... Potom mám šancu uzrieť Pravdu. A uvidím hneď, že sa nedá uzavrieť do žiadnych pojmov a kníh. Alebo aj dá, ale to budú len kontúry Pravdy, nie pravda sama.

Vedci dnes si myslia že nájdu niečo pravdivé v odtrhnutí od morálky a náboženstva. Nenájdu! Skúmajú len mŕtvolu sveta, lebo to je ich pracovný spôsob – zabiť a potom sa hrabať v mŕtvole. Pravda je ale živá a tú uvidíte ak znova začnete veriť v Boha a jeho anjeloch, ak znova budete krásu pokladať aj za Pravdu, ak sa rozprávky stanú evanjeliami ...