Do dnešného dňa som mal pocit, že právo útrpné bolo na našom území zrušené Máriou Teréziou v 18. storočí. No už si tak celkom istý nie som. Po tom, čo sa za posledných 24 hodín udialo, sa skoro obávam, že 111 kandidátov za hnutie 99% - občiansky hlas, všetci ich sympatizanti, priaznivci a osoby, ktoré s myšlienkami tohto hnutia súhlasia skončia upálení na hranici.
Niekto sa v poslednej dobe snaží „čestných“ politikov zaťahovať do „špinavých“ hier. Tiež Vám spojenie „čestný politik“ trhá uší? Kto myslíte, že tieto „špinavé“ hry hrá? Kauzy sa množia ako huby po výbuchu černobyľskej elektrárne a voliči znechutene sumarizujú, čo im vadí viac a čo menej. No na tejto hre vadí, nevadí je niečo zvrátené.
Voľby sa blížia a podľa nálad spoločnosti to vyzerá tak, že neostane kameň na kameni. Som ďaleko od toho, že by mi to vadilo. Tvrdím, že potrebujeme nové tváre, nových politikov. Tí súčasní nám ukázali, čo vedia, denne v médiách predvádzajú rétorické praktiky snažiac sa nás ohúriť a presvedčiť o svojej nenahraditeľnosti. Samozrejme časti spoločnosti to vyhovuje, veď ryby sa najlepšie lovia v kalných vodách, ale čo zvyšných 99% ľudí, naozaj si to zaslúžia?
Marec 2012 je zaujímavý mesiac z pohľadu predčasných volieb. Voľby 10. 3. 2012 nás samozrejme veľmi zaujímajú a ja za seba verím, že ľudia v nich využijú demokratickú možnosť ukázať jasné STOP presluhujúcim politikom, (ktorí dosiahli asi len to, že ľudia veria tomu, že sa máme zle preto, lebo inak to nejde). Okrem volieb je však marec spojený s každoročným podávaním daňových priznaní, preto sa chcem bližšie pozrieť na trendy, akým štát svojim daňovníkom (teda nám všetkým) „pomáha“.
O spravodlivosti rovnej dane sme sa toho napočúvali mnoho. Na rozdiel od progresívnej dane je podľa jej zástancov fér, keď ľudia platia z každého eura rovnako, v našom prípade 19% štátu. Z akého dôvodu táto rovnosť prestáva platiť pri odvodoch, ktoré každý z nás odvádzať musí zo svojej hrubej mzdy?
Ak by žil Pavol Dobšinský dnes, zrejme by mal zo súčasnej politickej reprezentácie dostatok námetov na „ďalšiu“ knihu rozprávok s poučeniami pre budúce generácie. Žiaľ, život na Slovensku nie je rozprávka (teda pre väčšinu obyvateľstva, sú ale aj takí, ktorí svoju rozprávku majú aj na Slovensku).
Napriek všetkým rozdielom má pravica aj ľavica na Slovensku jedného spoločného menovateľa. Obe nás vždy len zadlžovali a od samotného vzniku SR v roku 1993 sme nikdy nemali prebytkový, či aspoň vyrovnaný rozpočet. Horšie je, že ani budúcnosť nevyzerá ružovo a skoro ako varovný prst znejú slová predstaviteľov niektorých strán, že by po voľbách mali radi ústavnú väčšinu! Prečo asi?
Určite Vás pri prečítaní názvu tohto článku napadol celý zoznam vecí, v čom naši poslanci zlyhali a naďalej zlyhávajú. Ja však nemám v úmysle ponúkať nejaký zoznam pochybení našich zákonodarcov, rovnako ani nemá význam „rozpitvávať“ kauzy, ktoré nás dnes a denne v médiách „ohurujú“ v tom negatívnom zmysle slova a pred ktorými ľuďom padá sánka k zemi a zatvárajú oči.
Pravdepodobne nie je na Slovensku mnoho ľudí, ktorí si môžu povedať, že sú spokojní so svojím príjmom. 40 hodín týždenne, k tomu nejaké (samozrejme nepreplatené nadčasy) a nakoniec aj tak každomesačné rozčarovanie pri pohľade na výplatnú pásku. Ak je toto aj Váš prípad zrejme ste si len zle vybrali zamestnanie, ide to totiž aj inak.
