Ak si odmyslíme mŕtve vianočne trhy bez dobrého jedla, ktoré tým bratislavským nesiahajú ani po päty, tisícku originál Prague gift shopov, kde sa z každého druhého na nás usmieval občan z ďalekého a ďalekejšieho východu, nechutne predražené reštaurácie v centre s menu ako cez kopirák a zaručenú čokoládu na Václavaku, z ktorej sa vykľulo riedke Granko, tak je každý deň i noc v tomto meste krásny zážitok. Trošku zastrčenejšie papkanice typu Hostinec u Kroka alebo Club U Malého Glena nás presvedčili, ze nie je cieľom všetkých hostiteľov zodrať turistov a naplno sme si vychutnali úprimnú českú pohostinnosť a kvalitné jedlo, pre predstavu napr. ako v našej Modrej hviezde, lenže za polovičné ceny ... bez srandy.
A na prvý pohľad absolútne nevydarené počasie na prechádzky nám prinieslo podmanivý a trochu tajuplný pohľad na mesto plné veží, vežičiek a vežičičiek. Kvapky dažďa rozligotali Prahu a striedanie oparu a hmly nám ukázali chvíľami až strašidelnú tvár mesta pri nočnej potulke na Kampě alebo pri výlete na hmlou zahalený Petřín. Priamo pri Vltave, kde sme v noci vystriehli labuťky, nám aj potkany popod nohy behali ...
