Juditka Hitková
Verme svojim deťom
Opäť je syn na cestách. Nie žeby to bolo úplne prekvapivé a nečakané. Už pred 3 rokmi mi povedal, že sa po škole na cesty ešte vráti. Rodič vždy túži, aby bolo jeho dieťa v bezpečí, ale aj šťastné a spokojné.
Som kvapka vo vesmírnom mori ... pre niektorých aj malým vesmírom ... Zoznam autorových rubrík: Poetry experiment, Príbehy čajovne, Moje pasie, Súkromné, Zamyslenia
Zoznam článkov blogera
Juditka Hitková
Začiatok príbehov čajovne
Písať, či nepísať? S chuťou začnem, rozpísané myšlienky však vždy končia zatvorené v notebooku. Vyhrával pocit, že všetko, o čom by som mohla písať, je príliš banálne. Mnohí prežívajú silné veci, krásne i tragické a nepíšu o nich. Kam sa hrabem? Nedávno mi však prišiel milý pozdrav cez sme blog „pekne citanie,dievcina..pokracuj:-))“ a ja, že hádam aj začnem. Odpoveď: „nehadaj, pod!“ ... idem.
Juditka Hitková
Náhody neexistujú ...
Možno si spomínate na môj druhý blog, kde som zverejnila svoj odchod z pekného manažérskeho miestečka a rozhodla som sa opustiť fenomén menom kariéra, ktorý podľa spoločenských noriem a konvencií znamená ten správny spôsob života s ilúziou toho „podstatného", vážnosti, peňazí, komfortu a vrhla sa do neistoty, ktorá však pre mňa znamenala možnosť pracovať na niečo, čo je v súlade s mojim snom a životnou filozofiou.
Juditka Hitková
Aj posledná slamka niekdy pomôže ...
V piatok pri rozlúčke s kolegami sme spomínali na staré zážitky s deťmi, úsmevné, smutné, ale aj tie ľudské, ktoré vo vás zanechajú niečo viac ako len spomienku. Rozprávala som o pánovi Doktorovi, ktorý môjmu synovi neuveriteľne pomohol, navždy zmenil názor na lekárov a dal zelenú alternatívnej medicíme v mojom živote.
Juditka Hitková
Jedna z mojich lások
Ako každý, mám svoje sny, niektoré sú reálnejšie, niektoré menej. Väčšina má spoločné to, že ich splnenie závisí len od toho, ako veľmi chcem. Jedným z tých mojich reálnejších je mať čas na kreslenie. Nie že by som bola talent aký sa len tak ľahko nevidí, ani neviem či ho vôbec mám. Ale nie je to jedno? Nie je dôležitejšie to, čo pri tom prežívam?
Juditka Hitková
Kvetinár ...
Chodby našej biznis budovy majú s ľudským teplom nie veľa spoločné. Mňa postretlo úplne náhodou medzi sivými stenami malých obchodíkov na prízemí, kde mimo obednej špičky väčšina predavačov letargicky a neprítomne hľadí do neznáma.
Juditka Hitková
Jeden deň z plamienka ...
Počasie na dušičky ako vystrihnuté z katalógu na domáce krby, keď sa vás predajca snaží očariť krásou, teplom a pohodou domáceho ohňa, ktorý zaručene dokáže odohnať náladu sychravých a chladných dní. Na babičkin hrob chodievame s maminou niekoľkokrát do roka, ale dušičková návšteva je vždy dôstojná, sviatočná, mierne povznášajúca, neumývame kameň, neupratujeme okolo hrobu. V tento deň prídeme pekne oblečené, položíme nádherné chryzantémy, zapálime kahance za seba a za všetkých, ktorí tu s nami nemôžu teraz byť. Tíško a dlho stojíme, len kvapky akoby klopkali do taktu myšlienok. Neviem na čo myslieva mama, ja obyčajne babke porozprávam všetky najdôležitejšie novinky života od mojej poslednej návštevy. Včera som však pri pohľade do žiariaceho plamienka kahanca, ktorý som zapálila miesto syna, zablúdila do mojich detských čias.
Juditka Hitková
Moja inšpirácia ... alebo keď sa dieťa stane vzorom
Zhliadla som na FB aktuálnu fotku môjho dieťaťa (pre vysvetlenie, študuje v zahraničí), zostala som chvíľu s úžasom pozerať. Pozeral na mňa mladý sympatický muž, s pokojnou tvárou, plnou odhodlania, životnej sily a šťastia. Pocítila som nesmiernu hrdosť a vďaku ... zároveň však tichú nostalgiu v duši za rokmi minulými. Rodič vyrasteného dieťaťa presne vie o čom hovorím.
Juditka Hitková
Ľúbime ťa, prepáč ...
Blog venovaný nášmu psíkovi, budem ho tu volať Náš. Je to úžasné stvorenie, ktorému sme urobili krivdu, aj keď nechcene.
Juditka Hitková
Som súčasť vesmíru a vesmír zároveň
Môj prvý blog. Prišlo mi úplne najférovejšie voči prípadným budúcim čitateľom, že napíšem najprv niečo o sebe. Tak som začala:
