A vedzte, že mi bolo občas dosť ľúto, že si neviem spoločnosť žien užiť tak správne ... „žensky“. Mám samozrejme úžasné kamošky, debaty s nimi jedna k jednej milujem. Početnejšia spoločnosť mi viac vyhovuje v mužskom prevedení, témy sú také praktickejšie, debata priamočiarejšia, žiadne „lut, lut moja“. Ale ani to nie je moja pasia. No čo už ženy, každá sme iná :)
O kruhoch žien som už dlho počúvala, čítala. Úprimne? Mala som len matnú predstavu, čo to je. No napriek tomu ma to až magicky ťahalo byť súčasťou kruhu. Bolo to síce v rozpore s mojimi životnými skúsenosťami, ten neviditeľný ťah bol však o to silnejší a intenzívnejší.
Ak niečo naozaj chcete, cítite, ste s tým v harmónii, príde to. Prišiel aj kruh žien do mojej čajovne spolu so Silviou, ani som nemusela nikam chodiť. Pri prvom som bola trošku zmätená z neznámeho. Zoznamovala som sa s nepísanými pravidlami, ktoré boli ale úplne jasné, čisté a prirodzené. Opatrne som prijímala silu zdieľania. Pomaly som spoznávala samú seba, akoby som sa dovtedy nepoznala. S údivom som vstrebávala atmosféru úplnej dôvery medzi cudzími ženami, čaro blízkosti a prirodzeného bytia. Moja dosť introvertná povaha sa rozplynula spolu s dymom z kadidla. Bolo pre mňa nové a zároveň milé, že sa nikto netvári samaritánsky, nech sa vám stalo čokoľvek. Cítite „len“ neskutočne veľkú oporu a ochranu, keď sa vyplavuje z vás všetko čo vás ťaží, bolí a zároveň nasávate energiu kruhu, energiu ženskej múdrosti a sily. Naopak, silu kruhu môžete a chcete posilňovať krásnymi zdieľaniami plnými vďaky, či skúsenosťami seba – ženy. Zmätenosť pominula a nové som ešte dlho vstrebávala.
Druhý a tretí kruh, to už sa mi skutočne diali veci. Aké? Úžasné! Všetko je však pod bezpečnou ochranou priestoru nášho „babinca“. Našla som si ho aj ja!
