Pozerám na neho a život svoj vidím
Ako on aj ja sa dňami reality brodím
Keď kôru jeho hladí skvelý človek, to ako keď
milovaný láska dušu moju
Chlap zlostne kopne do koreňa, chvíľa keď neprajník
obtrie si o mňa hubu
Keď milenci hádajú sa pri ňom, mi nezmyselnosť
hádok vôkol mňa pripomína
O chvíľu už v náručí sa hmýria, pobúrkové bozky
aj u nás rany zázračne hoja
Člen aleje v zlate tepla zaliaty, ako obdobia moje
radosti, bláznivé a sedmokrásne
Keď studeno padá na jeho listy nežné, ako keď duša
moja píše nostalgické básne
Zahalí ho tma ťažká, bez hviezd, tiesnivá, sťa moje jadro
v časoch neistej temnoty
Operence skryté v korune pred vetrom, ako milovaní
hľadajúc bezpečie v mojom objatí
Lásky plná priepasť = hlboké korene, ohnivocitná duša = ramenistá koruna
Sme tak rozdielni a predsa sa rovnica našich životov zázračne vyrovná ...
