
Pridávam sa na chvíľku do kruhu zmeny, milujem nasávať atmosféru v mojej čajovni, keď človečenstvom vonia. Krásne príbehy, otvorené srdcia, čistá radosť, pocit spolupatričnosti, ktorý vzniká medzi ľuďmi, čo sa stretli. Nie je náhoda, že práve ich tu a dnes osud zviedol.
Milá mamička vysloví vnútorný boj, s ktorým sa borí. Miluje svoje dieťa, miluje svojho muža, ale občas si doslova vyjedná útek medzi ľudí, cíti, že potrebuje vyletieť, zbaviť sa celej ťarchy zodpovednosti a sterotypu, myslieť len na seba, hoci len na hodinku – dve. „Cítim sa prekrásne a ľahko, keď idem zo ženského kruhu a mám pocit, že mám energie za troch. Prídem však domov a prvým manželovým pohľadom, prvou vetou, že aké to bolo s malou ťažké, ma prepadnú výčitky, hanba a moja duša, telo sú opäť ťažké ako v okovách“
Ako si zachovať svoje ja, samú seba? Jednoducho! Neniesť zodpovednosť za manžela a za nikoho. Pretože naozaj nemusíme. Môžeme počúvať, snažiť sa pochopiť a vysvetliť jasne: "áno, nie je to jednoduché, chápem, viem a ďakujem, ale ja som cítila, že práve tieto dve hodinky som potrebovala pre seba". BODKA! Prečo? To nie je podstatné, dôležité je, že to tak cítime a to stačí. Okolie má tiež svoje pocity, ale za tie zodpovední nie sme, len za tie svoje!
Náš uhol pohľadu je len náš, ak ho cítime, tak ho jasne vysvetlime a okolie by ho malo akceptovať! Tak ako by sme mali my akceptovať tie ostatné. Ale AKCEPTOVAŤ, pochopiť, nie sa im prispôsobovať, nie nimi žiť. S deťmi je to rovnaké. Samozrejme, prvý rôčik, dojčenie, začiatok neopísateľne krásneho napojenia matky a dieťaťa, ten zväzok, ktorý nikdy nepominie, iba sa zmení jeho podoba. Napriek tomu, nie sme zodpovedné ani za ich šťastie v riadiacom zmysle. Deti ovplyvňujeme najmä tým ako sa chováme k sebe. Ak preberáme zodpovednosť za seba, za svoje šťastie, deti nás vedia bez poučovania nádherne nasledovať a správať sa presne tak a budú šťastné. Ak sa podriaďujeme, neustále obetujeme, nedoprajeme si, deti budú v rovnakých presvedčeniach žiť, a potom je už zbytočné dávať im „dobré rady do života“.
... a nemýľme si ... „Sebaláska znamená prijať sa s láskou, egoizmus túto lásku vytláča“