December ubehol ako voda, bol veľmi fajn, príprava darčekov a Vianoc, príchod syna na sviatky, nebol čas sa zaoberať tým, ako veci pobežia ďalej. Január a február sa už nesú v znamení pomalých príprav mojej budúcej práce, ktoré musím realizovať pri notebooku. Práca doma má kopčiská výhod, ktoré tušia aj tí zamestnaní. Som sama sebe šéfom. Vstávam, tak ako mi je príjemné, to si užívam úplne úplne najviac, pretože som sova. Robím vtedy, keď sa mi to hodí, nemám konflikty s kolegami, resp. počet ľudí na dosť vášnivé večerné diskusie sa zredukoval na počet 1, to znamená oveľa rýchlejšiu dohodu, resp. moju konečnú kapituláciu v danej veci ako vo veľkom finančnom kolose. Keď dokončím denný cieľ, nemusím sedieť doma, aby som mala dosť odpracovaných hodín a netlačím sa v ranných zápchach. V mojom prípade ešte výhoda domáceho stravovania, keďže som celiatička, aj keď občas vážne zatúžim po preplnenej jedálni a kuracom steaku pripravenom na prepálenom oleji.
Zisťujem však, že pracovať doma má aj svoje neblahé stránky, s ktorými je niekedy ľahšie a niekedy ťažšie vyrovnať sa, resp. ich eliminovať.
Pri práci doma by mal človek disponovať s veľkou dávkou sebadisciplíny, sám si je šéfom a musí byť k sebe primerane tvrdý, inak nič nespraví. Hlavne ak ste žena, veď doma je vždy poruke mnoho vecí, ktoré je potrebné nutne urobiť. Namiesto nudnej analýzy dát začnete umývať okná ... U mňa ide o reálnu hrozbu a neustále nutkanie. Odporúča sa vraj stanoviť si pracovnú dobu a striktne ju dodržiavať a niekomu vraj pomáha sa obliecť ako do práce. Sem som ešte nedospela, zatiaľ to zvládam v teplákoch. Človek sa borí s úlohami ťažšími, ľahším, vyskytne sa problém, nie je s kým konzultovať, poradiť sa. Vyrieši ho, podarí sa mu super vec. Ak ste zvyknutí na ocenenie ako ja, tak doma nič také nepríde. Jedine žeby pred zrkadlom :)
Najťažšie pociťujem stratu sociálnych kontaktov, sociálnu izoláciu. Klasické dôsledky práce z domu. Som síce skôr introvert, ale verte mi, po toľkých rokoch spoločenskej práce chce veľa síl a vnútornej energie každý deň vstať, pracovať a pracovať, nemožnosť kedykoľvek pokecať, pochváliť sa, pochváliť niekoho iného, poradiť sa, len tak počúvať "horúce novinky" o kolegoch. Dočítala som sa, že ak dlhodobo komunikujeme sami so sebou a počítačom, môže sa dostaviť zmena správania, dúfam, že sem nedospejem :) Našťastie, pri venčeniach stretám ľudí, podvečer prichádza priateľ, len ja som trochu urozprávanejšia a otravnejšia, než by mu bolo možno príjemné, ale chápe to.
Nakoľko ide len o prechodné obdobie, prípravné, rozbehové, ktoré ale musí byť, verím, že časom budem opäť medzi ľuďmi, pretože dlhodobá práca doma, osamote, nie je veru pre každého ... a teraz viem, že ani pre mňa.
