Možno je tam svet po apokalypse, je tma, nesvietia už žiadne pouličné lampy, ulice plné nabúraných áut, húkajú posledné nevybité alarmy, rozbité sklenené výklady na terase oproti, vyrabované obchody. Občas prebehne vyplašený človek, občas prehrmí skupina živlov so zbraňami, ktorí si zjavne užívajú anarchiu sveta. Vládnu zločinci, ktorí hrabú len pre seba a nikto sa už nad tým nezastavuje. Podľa ich príkladu sa každý stará len o seba, čím je niekto bezcitnejší hajzel, tým lepšie pre neho, väčšia šanca na prežitie. Morálka na bode mrazu, budúcnosť našich detí neexistuje, ide len o prežitie tu a teraz. Niečo ako vo filme Návrat do budúcnosti II.
A možno je tam svet ako z rozprávky, tiež po veľkom tresku, ale všetko dopadlo akosi opačne. Svieti tam slniečko, nebo je krásne modré, čisté ako po obrovskej búrke. Ľudia sú tam usmiati, spokojní so životom, morálka a duchovné hodnoty prevýšili hodnoty materiálne. Neexistuje korupcia, vládu tvoria ľudia, ktorí rešpektujú najvyššie hodnoty, sú vzormi pre ľudí. Všetci vedia, že im ide len o dobro našej krajiny a nás, ich voličov. Muži a ženy sa nepodvádzajú, vážia si rodinu, s láskou a s dobrom vedú deti ich životom, ktoré čaká rovnako krásna budúcnosť. Rozprávkovo sladká fikcia.
Dofajčila som ... ukázali sa prvé stromy na výbehu, zem je pokrytá zlatým kobercom z lístia. Muž pomaly kráča mokrým chodníkom. Vidím aj cestu, po ktorej sa pokojne presúvajú autá, presne ako včera a v pripájacom pruhu (ako často pred tým) stoja policajti, aby lapali "megazločincov", ktorí buď úplne nezastavili na stopke alebo išli až 60tkou. Výklady obchodov oproti sú nepoškodené. Dopijem kávu, zapínam telku, vláda je tá istá, v telke idú stále rovnaké braky. Vypínam ju, môžem ísť spokojne pracovať, nič sa nezmenilo. Realita síce nie rozprávka, veľa vecí nás štve, veľa vecí sme niekde pokazili, ale zároveň nežijeme v anarchii, ešte neprehrali morálka, láska a rozum. Usmejem sa, vďaka mojej bezodnej predstavivosti sa mi zrazu svet nezdá tak skazený, dokonca je celkom fajn :)
