Napadne sneh a my znova a znova každoročne s nadšením staviame tých snehových panákov upravených od výmyslu sveta, aj keď vieme, že sa možno už zajtra roztopia ...
V takomto počasí vybiehame na cesty vždy s nádejou, že cestári sa už naučili odpratávať sneh, napriek tomu, že nás už veľa krát sklamali tým, že ich sneh v zime opäť prekvapil ...
Spálime sa v prvom vzťahu, napriek tomu stále veríme, že práva láska príde. Zamilujeme sa opäť a možno opäť, aj keď tušíme, že to môže znova veľmi bolieť ...
U babky na dedine sme rok čo rok od jari až do skorej jesene vypiplávali húsky a kačičky na sezónu hodov, aj keď sme sa báli, že príde uase noc, keď takmer všetky z dvora zmiznú ...
Denne nadávame na program v televízii, ale denno denne ju zapneme s nádejou, čo ak tam pôjde niečo hodnotné ...
Niekoľkokrát za deň zavrieme dvere z chodby na schodisko, aby nebol prievan, dúfajúc, že si sused uvedomí, že zavreté dvere sú lepšie ako otvorene, aj keď tušíme, že ich pôjde otvoriť takmer obratom po zatvorení dverí na našom byte ...
Obdivujem to na nás - ľuďoch, že nás nezlomí ani teplo, zima či sneh, zlodeji, sklamania a bolesť, ani médiá, ba ani sused.
Pozitívna zaťatosť, trpezlivosť, nádej a viera ... existuje napriek tisícim koncom vyzerajúcim tak definitívne, ktoré nás stretnú. Chvála, inak by sme po roztopení prvého snehuliaka už nikdy nepostavili ďalšieho, nenaučili by sme to naše deti a tie zase svoje deti. Snehuliaci by vymreli a to by bola škoda.
