Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa opäť postavil pred sudcu. Jeho niekdajší podriadení ho obžalovali z prijatia úplatku od Petra Košča alias pána X, ktorý na úteku. Kľúčovým svedkom prokuratúry je bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, ktorý vraj úplatok v sume 50-tisíc eur prevzal od Košča a odovzdal Kováčikovi v knihe s vyrezanými stranami. Ku korupcii sa priznal, stíhaný je v samostatnom konaní. Niekdajší elitný policajt, familiárne nazývaný Béďo, svedčí v mnohých korupčných kauzách a priznáva sa aj k svojej trestnej činnosti. Policajtom okrem iného rozpovedal príbeh, ako v lete 2016 robil sprostredkovateľa pri „uprataní“ dvoch rôznych prípadov.
Išlo o pozemkovú kauzu Petra Košča a známy prípad vynášania informácií zločineckej skupine sýkorovcov z elitného policajného útvaru. Podozrivým bol dnes už bývalý policajt a expríslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Jozef Rehák. Ochrannú ruku nad ním v tomto prípade údajne držal práve Košč.
Dušan Kováčik prevzatie desiatok tisíc eur popiera. Za nevinného sa považuje aj Peter Košč, ktorého zastupuje advokátka Eva Mišíková. Obhajoba od začiatku na súde spochybňuje Slobodníkovu výpoveď. Nie je na tom nič zvláštne, lebo ak tvrdia, že ich klienti sú nevinní, spochybnenie obžaloby a kľúčového svedka je ich nie len právom ale najmä povinnosťou.
Štyri dni, traja prokurátori...
Málokedy však kľúčového svedka spochybňuje samotná prokuratúra. Aspoň tak to vyzerá po prvých štyroch dňoch hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Doposiaľ prítomní až traja prokurátori. Prípad dozoruje Michal Šúrek.
Prvý pojednávací deň v septembri ho zastupovala kolegyňa z Úradu špeciálnej prokuratúry Martina Kellerová. Súhlasila s vykonaním všetkých dôkazov obhajoby, nenamietala ani jeden jediný. Na narážky advokátov či Šúrek ochorel, keď prišla ona, reagovala iba rozpačitým úsmevom. Obžalobu zjavne videla deň predtým. Bodka.
Druhý pojednávací deň prišiel prokurátor Matej Izakovič. Ani on nemal žiadny problém s návrhmi obhajoby, neprekážali mu dokonca ani nátlakové, sugestívne a šikanózne otázky obhajcov kľúčovému svedkovi Bernardovi Slobodníkovi. „Neviem,“ odpovedal Izakovič pre môj blog na otázku, kto rozhodol o tom, že v ten deň bude na súde prítomný práve on. Bodka.
Tretí a štvrtý deň hlavného pojednávania sa uskutočnili vo štvrtok 10. novembra a v piatok a 11. novembra. V súdnej sieni už nechýbal dozorujúci prokurátor Michal Šúrek. Je však zvláštne, že prišiel sám, výsluch svedka Slobodníka totiž ako som už spomenula, začal viesť jeho kolega Izakovič. „Nikto nemá nárok na svojho prokurátora a zákon zastupovanie pripúšťa,“ tvrdil novinárom. Podobné prípady, kedy výsluch kľúčového svedka v jeho polovici preberie iný prokurátor, sa pritom vidia iba málokedy.
Šúrek bol ostrejší ako jeho dvaja kolegovia. Namietal viaceré návrhy obhajoby (aj keď neskoro), predovšetkým nahrávku z novembra 2020, na ktorej Bernard Slobodník rozpráva svojim kolegom z polície o jeho plánoch ísť vypovedať. Záznam vyhotovili Peter Koščo a Marek Švarc. „Vznikla nezákonne a jej prepis ukazuje, že nesúvisí s obžalobou podanou na Kováčika pre korupciu,“ hovoril o nahrávke prokurátor Šúrek.
Obhajca Dušana Kováčika Erik Mágal tvrdí, že k prepisu nahrávky sa dostali až po podaní obžaloby, čo je dôvod, prečo ju nepredložili ešte počas vyšetrovania. Je však zaujímavé, že za dostatočné považuje iba prečítať jej prepis. Prehrať ju zjavne neplánuje ani súd.
Samosudca Michal Truban však vyhovel obhajobe a povolil čítať prepisy. „Mám za to, že ide o súkromný rozhovor a môže objasniť skutok. Z obsahu nahrávky som zatiaľ nezistil, že ide o nezákonne získaný dôkaz,“ vyhlásil.
Podstatné je, že rovnaký názor ako sudca Truban mala zrejme aj prokurátorka Martina Kellerová, ktorej prepis nahrávky, keď ho obhajoba navrhla ako dôkaz, vôbec neprekážala. Michal Šúrek rozpor vo vnímaní zákonnosti tohto dôkazu medzi ním a jeho kolegyňou vysvetliť nevedel. " Súd dôkaz prijal," argumentoval.
Len tak na okraj: Prokurátorke Kellerovej nevadilo ani to, že obhajoba navrhla vykonať ako dôkaz viacero úradných záznamov, pričom také niečo je v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá hovorí, že je potrebné vypočuť osoby, ktoré úradné záznamy spísali.
Niečo spoločné
Postup Úradu špeciálnej prokuratúry v tomto prípade veľmi pripomína kauzu bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Na rozhodovanie o jeho väzbe neprišiel dozorový prokurátor Michal Stanislav, zastúpila ho prokurátorka Blanka Godžová. Nepodala sťažnosť, v dôsledku čoho sa Kudlička dostal na slobodu.
Neskôr sa objavil kajúcnik Ľudovít Makó, podľa ktorého Godžovú riadil vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik za úplatok 50-tisíc eur. Prokurátor Michal Šúrek mu na hlavnom pojednávaní takýto postup vyčítal a žiadal pre neho 13-ročný trest. Kováčika Najvyšší súd SR napokon odsúdil na osem rokov.
Farár a Dano to zariadia
Bernard Slobodník alias Béďo na spomínanom zázname hovorí, že na druhý deň pôjde výsluch do budovy špeciálnej prokuratúry v Pezinku. Od svojich kolegov (Koščo, Švarc) chce, aby mu pomohli spomenúť si na prípady, ktorými by sa na prokuratúre „vykúpil“. Rozpráva, že výsluch na prokuratúre mu vybavil Dano (Daniel Lipšic), ktorého kontaktoval cez Farára (Vladimír Pčolinský). Ten je tiež zatiaľ stíhaný pre korupciu.
Je však otázne, či nahrávka naozaj vznikla v súlade so zákonom. Policajt teoreticky môže vyhotoviť záznam aj bez súhlasu prokurátora či príkazu súdu. Nie je jasné, prečo Peter Koščo nepostupoval v tomto prípade v súlade s ustanoveniami Zákona o Policajnom zbore . Zákonnosť záznamu však zatiaľ nespochybnil ani Úrad inšpekčnej služby (ÚIS), kam ju Koščo priniesol.
Stojí za zmienku pripomenúť, že Bernard Slobodník prišiel na Úrad špeciálnej prokuratúry ráno 29. októbra 2020 v sprievode vtedy ešte advokáta Daniela Lipšica a advokáta Petra Kubinu, pričom na mieste ich čakali novinári Aktuality.sk, TV Markíza a Topky.sk.
Najskôr na kávičke, potom na súde...
Známy kajúcnik tvrdí, že nahrávka vznikla na niekoho príkaz a upozorňuje, že Peter Koščo a Marek Švarc si v tom čase boli vedomí nespokojnosti riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislava Zuriana s ich prácou.
No a práve Zuriana pritom koncom roka 2020 navštívil vtedajší šéf operatívcov z odboru Bratislava NAKA Ján Káľavský s tým, že vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu si korupčný prípad Dušana Kováčika a Petra Košča vymysleli. Zurian si rozhovor nahral a záznam uložil u notára. Spísal o tom úradný záznam a neskôr o prípade vypovedal aj na ÚIS.
Káľavský priznal, že Peter Košč bol jeho informátor. Vlani v máji ho ÚIS obvinil z vynášania informácií, z polície následne odišiel. Neskôr mu prokurátor obvinenie zrušil. O niekoľko týždňov ho opäť obvinili. Boli to však policajti z NAKA, dôvodom bola údajná korupcia a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Káľavský ušiel do Bosny a Hercegoviny, kde požiadal o azyl.
Treba pripomenúť, že Daniel Lipšic v týždenníku Plus 7 DNÍ vlani v septembri priznal, že sa niekoľkokrát stretol aj s Petrom Koščom v jeho dome v Pezinku. Minimálne na jednej schôdzke boli aj Dušan Kováčik, Vladimír Pčolinský a Bernard Slobodník. Lipšic je dnes šéfom špeciálnej prokuratúry, ktorá dozoruje prípad Košča s Kováčikom, v ktorom je Slobodník kľúčovým svedkom.
Peter Košč tvrdí, že na spomínanej schôdzke okrem iného riešili mediálnu imunitu pre Dušana Kováčika v portáli Aktuality.sk a denníku N. Garantom mal byť práve Lipšic. Obhajkyňa Eva Mišíková, ktorá zastupuje Košča, založila do spisu analýzu, ktorá potvrdzuje, že obe médiá v istom čase prestali Kováčika naozaj kritizovať.
Na záver spomeniem, že v čase, keď rezort vnútra viedol Lipšic, polícii ušiel boss sýkorovcov Róbert Lališ alias Kýbel. Z výpovedí niekdajších členov gangu a iných dôkazov už pred rokmi vyplynulo, že mu s tým pomáhal Košč. Dcéra vtedajšieho prvého policajného viceprezidenta Jána Vaľa, pod ktorého patril Úrad boja proti organizovanej kriminalite (predchodca NAKA), získala od Košča pozemok výstavbu rodinného domu v Pezinku a sám Vaľo dostal miesto v štátnej akciovke, ktorú strážila Koščova SBS-ka.
O čo ide?
Podľa obžaloby Dušan Kováčik prevzal v lete 2016 úplatok 50-tisíc eur od Petra Košča. Sprostredkovateľom bol údajne Bernard Slobodník. Peniaze vraj odovzdal vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi v bratislavskej nemocnici u Milosrdných bratov v knihe s vyrezanými stranami. Stať sa tak malo po schôdzke s vtedajším čerstvým riaditeľom SIS Antonom Šafárikom.
Košč chcel úplatkom údajne zamiesť pod koberec vyšetrovanie bývalého elitného policajta Jozefa Reháka. Ten vraj vynášal informácie mafiánskej skupine sýkorovcov. Na miesto riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností sa dostal v roku 2010 ako nominant vtedajšieho ministra Daniela Lipšica. So spolupráce so „sýkorkami“ ho súdia v samostatnom konaní.
Pri domovej prehliadke našli policajti u Košča v dome aj dokumenty NAKA z kauzy, ktorá sa týkala Reháka.
Prípad podozrení voči Rehákovi dali z NAKA na inšpekciu a dozorovému prokurátorovi Petrovi Kyselovi ho Kováčik odňal a pridelil Blanke Godžovej. Košč chcel údajne ututlať aj prípad, ktorý NAKA preverovala v pozemkovej kauze, pričom podozrenia smerovali k nemu samotnému. Prípad sa dostal k podriadením Slobodníka z protizločineckej jednotky. Následne sa vyšetrovanie skončilo s tým, že sa skutok nestal.
„Zákonnosť mojich postupov nie sú kompetentní hodnotiť vyšetrovateľ NAKA a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Mal som na také rozhodnutia právomoc,“ povedal na súde obžalovaný Dušan Kováčik.
V čase keď na NAKA, v septembri 2016 riešili tieto prípady, niekto poslal na políciu aj prokuratúru anonym z bratislavskej hlavnej pošty, ktorý spochybňoval vtedajšieho vedúceho pre vyšetrovanie expozitúry Bratislava protizločineckej jednotky NAKA Pavla Jahodníka aj prokurátora Petra Kysela. V liste sa písalo, že ide o pomstu voči Rehákovi.
Prokurátor špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek nepočkal na rozhodnutie o návrhu na postup podľa paragrafu 363 odsek 1 a nasledovné Trestného poriadku a podal obžalobu na Kováčika a Košča skôr, ako generálny prokurátor stihol o návrhu obvinených na zrušenie obvinenia rozhodnúť. Šúrekovi dal za pravdu Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR.
Obžaloba cez elektronickú podateľňu napadla samosudcovi Michalovi Trubanovi. Pôvodne ju odmietol s tým, že má „závažné procesné chyby,“ po sťažnosti špeciálnej prokuratúry mu však Najvyšší súd SR prikázal, aby v kauze pojednával.