Smútila nad hrobom svojho muža. Vzala jej ho rakovina. Plakala tam každý deň, sviečky horeli, srdce bolelo. Prešlo pár mesiacov, kým začala vnímať okolitý svet. Vedľa na hrob chodil deň čo deň starší pán. Tiež smútil. Jeho manželka ho opustila len nedávno. Prežili spolu celý život, a teraz, keď sa mali spoločne tešiť z vnúčat, odišla. Čas plynul a dali sa do reči. Mali toľko spoločného. Samotu, bolesť, smútok. Nikto to nevedel pochopiť lepšie ako oni. O rok šli na cintorín už ruka v ruke. A o ďalší rok už ako manželia. A teraz ich osud opäť ťažko skúša. Rakovina sa opäť objavila v ich životoch. Či zvíťazí, nevie nik.
Týmto som chcela povedať, že sa mi neustále potvrdzuje, že silní ľudia si toho v živote veľa vytrpia. Nesťažujú sa na osud, neľutujú sa a bojujú. A preto majú u mňa obrovský obdiv. Som dieťa šťasteny a som sa to nesmierne vďačná. Ďakujem.
Som človek, ktorý miluje svojich priateľov, rada relaxujem a pritom ma baví môj hektický život...Som škorpión, a to typický a som na to hrdá...Snažím sa robiť veci dôsledne...Mám rada slnko,festival Pohoda a som šťastná, že život ma má rád... Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Každodenné veci, Názory, Súkromné, Nezaradené
