Vezmeme si na pomoc výpoveď Samovho súčasníka, neznámeho kronikára, ktorého dodatočne nazvali Fredegar. Jeho kronika, pochádzajúca z prvej štvrtiny 7. storočia, patrí medzi najvýznamnejšie latinské anály. Popisuje udalosti, ktoré sa udiali do roku 658. Názov „Fredegarova kronika" uviedol do odbornej literatúry humanistický autor J. J. Scaliger koncom 16. storočia. Nachádzajú sa tu zaujímavé správy z obdobia spolunažívania našich predkov s Avarmi, ale aj o bojovom zväze Slovenov - Vinidov, ktorí v prvej štvrtine 7. storočia proti Avarom vojensky vystúpili. Fredegarova kronika sa zachovala v niekoľkých starovekých rukopisoch. Najstarší text sa nachádza v rukopisnej zbierke v Paríži pod signatúrou Lat. 1090. Pochádza zo 7. až 8. storočia. Práve vo Fredegarovej kronike sa dočítame o Samovi a jeho ríši, ktorá sa podstatnou časťou rozprestierala na území dnešného Slovenska.
Čo napísal o povahe starých Slovenov Prokopius v diele „O vojne gótskej"? Podľa neho, ako aj Menandera a Jána Efezského, vôbec nešlo o národ s „holubičou povahou", ako sa i my sami dodnes s akousi historickou zotrvačnosťou klasifikujeme. Zacitujme Prokopia: K roku 495. Týmto kmeňom, Slovenom a Antom, nevládne jednotlivec, ale už oddávna žijú v demokracii ... majú jedného boha, tvorcu blesku, ktorého považujú za jediného pána všetkých vecí, prinášajú mu obete býkov a konajú posvätné obrady ... uctievajú však aj rieky, víly a ďalšie iné božstvá, prinášajú im obete a pomocou nich veštia. Všetci majú jeden spoločný jazyk, neumelý, barbarský. Ani výzorom sa navzájom nelíšia. Vzrastom a ohromnou silou sa líšia od ostatných.
K roku 550. Títo Sloveni, víťazi nad Azbadom, spustošili viackrát túto krajinu až k moru, obľahli a dobyli prímorské mesto Toperon, hoci v ňom bola vojenská posádka. Toto mesto bolo najdôležitejšie na tráckom pobreží, od Byzancie bolo vzdialené dvanásť dní cesty ...pätnásťtisíc mužov vtedy pobili, ulúpili majetok a ženy a deti zotročilili ... zabíjali všetkých, neberúc do úvahy ani vek, takže celá zem Trákie a Ilýrie bola pokrytá nepochovanými mŕtvolami ... potom odchádzali domov, vedúc si viac desiatok tisíc zajatcov.
K roku 551. V tom čase ohromný voj Slovenov prihrnul sa do Ilýrie a spôsobil tu neopísateľné ukrutnosti. Proti nim poslal cisár Justinián vojsko, na čele ktorého v rovnakej funkcii ako ostatní stáli synovia Germanovi ... Sloveni mnohých pobili, iných zajali živých a poslali k cisárovi ... naplnili všetky cesty hŕbami mŕtvol, vzali do zajatia a zotročili nespočetné množstvo ľudí ... so všetkou korisťou ušli domov. Ani pri preprave cez Dunaj im Romajovia nemohli pripraviť nástrahu, lebo ich prijali Gepidi, lebo ich prijali za peniaze a preplavili ich" ...
Podľa týchto výpovedí súčasníkov to iste nebol holubičí národ. Boli to tvrdí bojovníci, víťazi, ktorí celú túto oblasť obývali, expandovali na ďalšie územia ktoré vojensky dobýjali a prežili všetkých agresorov, vojny a bitky, ktoré sa týmto územím prehnali a sedia tu pevne dodnes. Treba však zároveň dodať, že práve takýto drsný bol aj postup byzanstských, avarských, franských, germánskych a iných nepriateľov voči Slovenom. V mnohých prameňoch sa tiež spomína neuveriteľná pohostinnosť Slovenov voči cudzincom a hosťom.
Pokračovanie
