Výtvarník, publicista,ktorý sa rýpe zatiaľ iba vo svojom vnútri a snaží sa vysvetliť a zdôvodniť si veci a deje, ktoré si normálne fungujúci človek nevysvetľuje a nezdôvodňuje. Zoznam autorových rubrík: História, Realita, Súkromné, Nezaradené
Čo prinúti doteraz normálne sa správajúcich ľudí odísť z napr. z Anglicka, všetko nechať, nakúpiť potraviny a usadiť sa pod Vihorlatom na Slovensku ktorý bol vytypovaný ako jedno z miest, kde sa dá prežiť ohlasovaný koniec sveta? Panika, zúfalstvo, strach z neznámeho? Fámy o mayskom kalendári s dátumom konca sveta živené masmédiami dokážu takto dramaticky zmeniť život niektorých ľudí? Napadne vás, že je to „na hlavu"? - Je.
Iste vás prekvapí keď zistíte, že i u človeka, ktorého ste poznali ako pokojného a vyrovnaného, sa dostaví prejav agresivity. A nejde iba o prekvapenie. Nastúpi i pocit sklamania a straty niečoho, v čo ste verili ako v malý ostrovček stability vystupujúci z mora šialenej reality. Zneistí vás to a uvažujete čo sa to s nami vlastne deje. Je to obraz dnešnej neistej doby, úpadku politického, kultúrneho, sociálneho a z toho vyplývajúceho i osobného?
Zvoní mobil - prekvapí vás to a počujete sa ako hovoríte: "Prečo mi voláš, keď som v piatok zomrel"... Sugestívne, bez náznaku čierneho humoru, také smutno skutočné ...
Máme ho?? - Ak sa opýtate dnes, v tomto predvianočnom čase kohokoľvek, zrejme si vás iba významne prezrie a prípadne si poklepe po čele. Aký pokoj - a ešte v duši!? - ten iste nie je normálny, teraz?? - keď nevieme čo skôr, stresy v zamestnaní (kto ho ešte má) upratovanie, varenie, pečenie, behanie a zháňanie sa po obchodoch za vecami, o ktorých si každý rok hovoríme - tak toto nabudúce vybavím oveľa skôr. Úmerne k blížiacemu sa koncu Adventu nenadobúdame ten toľko potrebný pokoj v duši. Naopak, stúpa nervozita a u niektorých jedincov aj dovtedy skrytá forma agresivity ktorú voči svojim blížnym prejavujú hlavne v nákupných centrách.
Pamätáte si? Za študentských čias sme túto repliku používali najčastejšie vtedy, keď nás v škole čakala písomka z nejakého deprimujúceho predmetu, skúška, na ktorú sme nemali ani čas, ani chuť, ani vôľu sa pripraviť. Jednoduchý recept - „hoďme sa maródi" - počas puberty a v čase rannej mladosti sme problémy riešili bez problémov, rázne - samozrejme - bez zamýšľania sa nad tým, že - „a čo potom?!" Veď až príde to potom, poriešime. Možno zasa maródkou. Že vám to niečo pripomína?? Že recept našich lekárov na vyhlásenie núdzového stavu vládou?? Bohužiaľ áno, ibaže my sme tento recept používali v čase puberty a nie veľmi zodpovednej pojašenej mladosti. Čakať niečo takéto od rozumných dospelých ľudí - tobôž lekárov, sa javí prinajmenej ako - nerozumné.
Zvedavosť je iba jednou z množstva ľudských vlastností, ktoré nám (verím že vo väčšine prípadov) od detského veku pomáhajú pozitívnym spôsobom formovať svoju osobnosť. Tá tzv. pozitívna zvedavosť podnecuje vnímavosť a túžbu po poznaní. A deti, hlavne tie malé, sa vlastne iba pýtajú. Všetko je pre nich nové, zvláštne, neznáme a tak nasleduje nekonečný rad otázok. Myslím že akýmsi kulminačným bodom je premena škôlkara na školáka - teda - na žiaka prvej triedy základnej školy. Nové prostredie, učitelia, vychovávatelia, spolužiaci, veci a hlavne - celkom nový spôsob správania sa a prístup, ktorý zastrešuje školský poriadok. Domáci a škôlkarsky maznáčik sa stáva vážený žiakom, objektom nasávania vedomostí.
Každý bloger - ešte predtým ako si sadol k svojmu prvému blogu - sa iste zamyslel nad tým, prečo sa ide takýmto spôsobom realizovať??! Na svojej stránke sme vyplnili potrebné kolónky a nad a pod podobenku sme uviedli duchaplné texty - prečo píšem a o čom to vlastne chcem písať. Takže - prečo vlastne píšeme blogy??
Koľkokrát v živote ste si vypočuli poučku o tom, že múdry sa učí na cudzích chybách. Nepochybujem o tom, že je to veľmi múdra myšlienka a aj sám som si ju veľakrát vypočul a neskôr tiež aplikoval pri výchove v rodine. Keď som sa neskôr v dospelosti zamýšľal nad jej pravdivosťou, mal som pocit trpkosti a prázdnoty z jej nenaplnenia a následných premeškaných príležitostí. Lebo - mne to žiaľ vychádzalo celkom opačne - ak sa múdry učí na cudzích chybách, tak na svojich vlastných chybách sa učí iba hlupák??
Na môj včerajší blog reagoval starý priateľ, ktorý už dlhý čas žije v zahraničí. Odchádzal v časoch „hlbokého socializmu" a nevrátil sa ani teraz, nakoľko „hra na demokraciu" - Made in Slovakia zmáha nie len nás, ale je i príčinou jeho averzie k usadeniu sa v pôvodnom domove. Nič som nepridal, konečne - jeho postrehy hovoria samy za seba.
Nedá nevšimnúť si, že stránky blogov pomerne často zapĺňa téma viery, resp. jej náuk, z ktorých dominujú hlavne kresťanstvo versus islam. Práve v dnešnom svete kulminujú snahy o dominanciu jednej či druhej vierouky, ktorých predstavitelia či vyznávači obhajujú tú svoju ako jedinú najsprávnejšiu. Blížime sa k predpovedanému Armagedonu?
Dopravný podnik mesta Bratislavy sa veľkou mierou pričinil o to aby sme si všetci veľmi dobre zapamätali dnešný deň, keď naše deti po prázdninách nastúpili do škôl. Najviac ľúto je mi prváčikov, ktorým tento pamätný deň pokazili hneď ráno.
Príjemné, ba niekedy i nepríjemné teploty, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou tohto ročného obdobia, prinášajú so sebou i dlhou zimou odriekané úkony: zbavovanie sa teplých zvrškov, teda zimného oblečenia. Nasadzujeme tričká, havajské košele, bermudy, šortky, skrátka oblečenie, v ktorom sa cítime príjemne a pohodlne. Tu menovaným druhom oblečenia myslím samozrejme letnú výbavu tej silnejšej polovice človečenstva – aj keď už dnes to veľakrát neplatí. Leto vlieva optimizmus hlavne do duší estétov, vyznávačov krásna a konečne všetkých, ktorí radi obdivujú krásy prírody v jej rôznych podobách. A sme pri téme.
„To je hrozné, nezodpovedné, veď to nie je dáždnik, ani noviny, čo zabudnete v autobuse." Takto som sa ešte donedávna pohoršoval aj ja, keď som si v televízii, alebo pri rozhovoroch s priateľmi vypočul, ako sa stratilo dieťa. Hovoril som si, človeku sa môže naozaj prihodiť všeličo, ale - stratiť dieťa??? to určite nie! To vám váš zmysel pre zodpovednosť predsa nemôže dovoliť. Nuž - tieto kategorické vyhlásenia som bol nútený korigovať po absolvovaní sobotnej rekonštrukcie historickej bitky o Bratislavu v Sade Janka Kráľa.
V týchto dňoch si pripomíname 202. výročie Bitky o Bratislavu. Mesto Bratislava sa v júni roku 1809 stalo dejiskom vojenského konfliktu v rámci Rakúsko - Francúzskej vojny. Sám cisár Napoleon I. sa dozvedel o malom uhorskom meste Prešporku - Bratislave, ktoré viac ako mesiac odolávalo jeho slávnej „La Grande Armée". Rekonštrukciou bitky o Bratislavu v Sade Janka Kráľa sme si pripomenuli tieto tragické a zároveň slávne dni v histórii tohto mesta.
Topinambur sa stal v poslednom období kulinárskym hitom a po preštudovaní si vlastností a vplyvu tejto plodiny na náš organizmus po nej siahame stále častejšie. Nechcem tu spochybňovať jej nepochybne pozitívne liečebné účinky, snáď iba malé varovanie: pred konzumáciou tohto kulinárskeho hitu si neplánujte návštevy ani prechádzky na verejnosti, ale čučte pekne doma. A nezabudnite si pootvárať okná.
Princezná Štefánia belgická, zakladateľka nemocnice Červeného kríža v Rusovciach. Hneď na začiatku celosvetovej katastrofy ľudstva v podobe prvej svetovej vojny (1914-1918) majiteľka rusovského panstva princezná Štefánia Belgická založila v roku 1915 Združenie Červeného kríža v Rusovciach. V pôvodnom čeľadníku, ktorý v roku 1752 nechal postaviť gróf Štefan Zichy, zriadila nemocnicu pre vojakov zranených na frontoch 1. svetovej vojny. Ona sama, okrem poskytnutia budovy a finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu nemocnice, sa osobne zapájala do liečebného procesu v úlohe vrchnej sestry.
Pobavilo vás to? Alebo vám to mierne zdvihlo krvný tlak? Krútite neveriacky hlavou, čo je to za hlúposť? Tak to sme kolegovia, lebo všetky tieto procesy prebehli aj mojou nervovou sústavou keď som si túto informáciu po prvýkrát vypočul.
Ak sa necháme unášať slovami - výnimočný, výnimočné - zistíme, že ich môžeme aplikovať nielen na človeka samotného, ale aj takmer na všetky výsledky jeho činnosti. V dejinách ľudstva je zaznamenaných veľa osobností, ktoré si epiteton - výnimoční - zaslúžia. Nájdeme ich nielen medzi kráľmi, vojvodcami, politikmi, vedcami, filozofmi, ale aj medzi umelcami. Našu pozornosť uprieme práve na umelcov a ich činnosť. A to na umelcov z rúk ktorých vychádzali skvosty, ktoré dotvárali lesk a slávu kráľovských a šľachtických dvorov. Patril medzi ne aj meč. Stal sa súčasťou korunovačných slávností, ale zohrával aj hlavnú úlohu pri obrade pasovania na rytierov. Meče sa stali súčasťou korunovačných klenotov.
Deti - božie tvory vnímajúce všetko okolo seba ako čisté, nevinné a správne. Taká milá detská dušička nepoznajúca pretvárku je síce nádherná, obohacujúca a dojemná, ale dokáže vás dostať aj do poriadne nepríjemných situácií. Samozrejme - záleží iba na vás, ako všetko posúdite a či a akým spôsobom z toho vykorčuľujete tak, aby ste upokojili osoby dotknuté úprimnosťou vášho potomka a zároveň aby ste nezranili úprimnú detskú dušičku.
Máme za sebou (resp. poslanci NRSR) zasa jedno pamätné hlasovanie ktorým sa mohlo aspoň čiastočne zvrátiť to, čo sa tu zasialo v deväťdesiatich rokoch - totiž príliš voľne pojatý zákon o prevádzkovaní hazardných hier a hracích automatov. Možno sa mýlim, ale nezaznamenal som žiadnu masívnu podporu za obmedzenie tohto zákona ani od mimovládnych organizácií, ani od cirkevných spoločenstiev ba ani od rôznych petičných výborov. Prečo?? -
