Výtvarník, publicista,ktorý sa rýpe zatiaľ iba vo svojom vnútri a snaží sa vysvetliť a zdôvodniť si veci a deje, ktoré si normálne fungujúci človek nevysvetľuje a nezdôvodňuje. Zoznam autorových rubrík: História, Realita, Súkromné, Nezaradené
Človek v živote nemá veľa priateľov - myslím tým tých naozajstných priateľov. Známych máme veľa, ľudí, s ktorými sa stretávame, rozprávame, spolupracujeme. Ale takých tých naozajstných priateľov, ak máme šťastie, stretneme iba zopár. Nikdy ich nie je veľa, väčšinou jeden, dvaja. Takéto väzby vznikajú už v útlom detstve. Niekedy pretrvajú, alebo ich narušia trhliny ktoré sa stanú neprekonateľnými a priateľský vzťah končí.
A začať treba na úplnom počiatku - teda od príchodu našich predkov do oblasti severokarpatského oblúka a niektorých pridunajských nížin, ktorý i súčasní maďarskí historici a politici posúvajú do neskorého stredoveku a odôvodňujú ho „priesakom valaskej kolonizácie". Súčasne jedným dychom vyhlasujú, že po Hunoch a Avaroch, ktorí prišli do strednej Európy v 4. resp. 6. storočí, prišli do oblasti Dunajskej kotliny v poslednom desaťročí 9. storočia Starí Maďari a sú tu dodnes (!).
Samo nebol ani kráľom českým, ani kráľom moravským z jednoduchého dôvodu. Takéto národy ešte vtedy neexistovali. Keby aj skutočne pochádzal z kraja senonských Keltov, stal sa Slovenom a práve Sloveni majú najväčšie právo hlásiť sa k nemu, či priamo si ho privlastniť. Frankovia, Česi, ani Kelti mu pomníky nestavajú a iste ani stavať nebudú. Prečo aj. On ich záujmy nikdy nezastupoval. To sme oprávnení a povinní urobiť my, Sloveni - Slováci.
Literatúra o Samovi a jeho ríši je bohatá. František Palacký v Geschichte von Böhmen uvádza, že: Samo pochádza zo slovanských (slovenských) Venetov z Nizozemska, ktorých tam Germáni utláčali. Odtiaľ odišiel s družinou franských kupcov a od roku 623 bojoval v českom(!) vojsku proti Avarom. Názory historikov sa trieštia aj pokiaľ ide o lokalizáciu územia, na ktorom Samo vládol. Niektorí dokonca vylučujú územie Slovenska zo Samovej ríše a posúvajú ho do Čiech, resp. na územie Moravy a Dolného Rakúska. Názory na túto otázku dodnes nie sú jednotné.
Ocitáme sa pri samotnom úsvite a najslávnejšom úseku slovenských dejín. Pri ich zrode stál „franský“ kupec Samo, ako ho dodnes predstavujú „históriechtivej“ verejnosti školské čítanky, učebnice dejepisu a práce popredných slovenských, českých, ale aj iných zahraničných historikov. Kde sa nachádza pravda o tomto mužovi, ktorý takým významným spôsobom zasiahol do dejín niekoľkých národov a ich území?
Udalosť, ktorá významným spôsobom zasiahla do dejín hudby, sa odohrala v roku 1775. V rímsko-katolíckom barokovom kostole Márie Magdalény v Rusovciach, ktorý nechal v roku 1668 postaviť majiteľ rusovského panstva uhorský palatín gróf Štefan Zichy, zosobášil 17.1.1775 farár Štefan Kempffer ktorý tu pôsobil od roku 1758 do roku 1775, dvadsaťjeden ročnú rodáčku z Rusoviec Barboru Schlesack a devätnásť ročného rodáka z Rajky Adama Juraja Lista, školského inšpektora, notára a župana.
Medzi tzv. „bratislavské historické kuriozity“ patrí aj jej vojenská minulosť. Kto z nás už dnes vie, že sám cár Alexander I. obdivoval bratislavský pluk HILLER natoľko, že mu ho cisár František I. v roku 1815 daroval? Tento bratislavský pluk bol zložený zo Slovákov ..., ako to vlastne bolo? ...
Načo ... Načo? Načo?! A čo načo ? Aha, - to je zasa jeden z tých slávnych názvov úvahy. Žonglovanie so slovkom, ktoré sa dá vyrieknuť niekoľkými spôsobmi a vždy to bude o niečom inom. Skúsime ? Skúsme. Teda:
