Konečne - iste ste sa veľakrát ocitli v takýchto situáciách, otcovia, mamy, starí otcovia či staré mamy. Dieťa postupne začne vnímať veci okolo seba akosi intenzívnejšie a obohacuje si slovnú zásobu aj o slová, ktorým ešte veľmi nerozumie. Rozpráva veci, samozrejme poriadne nahlas, ktoré by ste najradšej neriešili v mestskej hromadnej doprave. Príde vám očakávaná vzácna návšteva a váš štvorročný potomok ich privíta: „ A vy kedy pôjdete domov??" - Vzácna návšteva ale nedá na sebe vidieť prekvapenie a komentuje to slovami: „Juj, aké milé dievčatko a ako sa voláš?" - a je zle. Lebo dievčatko sa ohradí, že je chlapček a že sú dosť veľkí na to, aby to rozoznali. Nuž, aby som chytil stránku vzácnej návšteve, rozoznať to ťažko. Chlapčiatko má dlhé tmavé vlasy a jemnú tvár dievčatka. Oveľa dobrodružnejšie sú ale cesty autobusom mestskej hromadnej dopravy. Zásadne vyhľadáva miesta vzadu kde je päť sedadiel vedľa seba. Nechá ma sadnúť, vylezie na mňa a začína debata. Rozprávame a dieťa si medzitým všíma okolie. Lebo on rád zapája do našej debaty aj cudzích, vedľa a v blízkom okolí sediacich ľudí. Vedľa nás sa usadila pekne upravená dáma - odhadujem asi štyridsiatnička, s mimoriadne štedro vyvinutým poprsím. Chlapča si ju dôkladne prezrelo, ona sa usmiala, na čo sa jej prihovoril: „Teta, ty más ale naozaj obrovské prsia." A spokojne pozerá a čaká na nadviazanie takto ponúknutého rozhovoru. Nuž, cez tetin kvalitný mejkap prerazila červeň a v krátkom pohľade ktorým o mňa zavadila sa zračila prosba o záchranu. Tichým hlasom som začal chlapčaťu vysvetľovať že v tomto prípade ho zaujali prednosti, ktorých potrebnosť a krásu ocení až v neskoršom veku a jednoducho tu názorne vidí, že i ženy sa odlišujú od seba - napríklad aj veľkosťou pŕs. „No dobre, ale prečo tamtá teta je tam prázdna a tuto naša teta má také obrovské tie prsia??" - Bum - „Nuž kamarát, to je presne to, o čom hovorím, sú to odlišnosti. Tak ako je každý človek iný, muž, či žena, alebo deti, líšia sa ešte od seba aj takýmito detailmi." A to sa už snažíte rozhovor zaviesť do neutrálnejších vôd, aby ste trošku upokojili nielen situáciu, ale samozrejme aj susedku, majiteľku dobrôt, ktoré sa stali príčinou tejto zaujímavej rozpravy. Po čase pani vystúpila a jej miesto zaujala drobnejšia pekná a upravená päťdesiatnička. Milo sa usmiala a fafrnok vyštartoval: „A ty koľko máš rokov??" - Pani zneistela a podobne ako jej predchodkyňa zavadila o mňa prosebným pohľadom. Tak som vysúkal vysvetlenie o tom, ako sa „gentleman" nikdy nepýta dámy, ženy, na vek a už vôbec nie v autobuse a takým spôsobom. „Ale ja mám päť rokov a ona by mi tiež mohla povedať koľko má rokov, keď ja som jej povedal koľko mám ja rokov." - Argument je na svete a buďte múdri. Rozviedol som hlbšie vysvetlenie o správaní gentlemana - pozorne počúval. Keď sme prišli do škôlky, otvorila dvere učiteľka. Chlapča pozdravilo a zahlásilo: Zuzka neboj sa, ja už sa ťa nebudem na nič pýtať, ja som „džentlmen."
