Čas Adventu bol pôvodne určený na celkom iný účel. Každý z nás, kresťan, či ateista vie, že sviatky Vianoc sú oslavou narodenia Krista a práve čas Adventu je akousi vnútornou prípravou na Jeho príchod - Advent. Nuž, kedysi to bolo naozaj inak, zrejme si každý našiel i viac toho času na všetko a život bol akýsi menej komplikovaný. Čím viac postúpila civilizácia s jej modernými technologickými postupmi ktoré nám umožňujú šetriť čas, zisťujeme, že ho máme stále menej a menej. Je to naozaj tak? Nebude to ako v našom zdravotníctve, že peňazí by tam bolo aj dosť, iba je problém s ich prerozdeľovaním a využívaním? Zrejme tak je to aj s naším časom, ktorého by aj snáď bolo dosť, iba si ho akosi nevieme zadeliť a v dôsledku toho - nestíhame, nastupujú stresy, naháňanie sa a ďalšie zbytočné úkony ktoré čeria hladinu nášho adrenalínu. Na to príslovečné hľadanie pokoja v duši nám jednoducho nezostane čas.
Práve som dočítal článoček v istom časopise plný zaujímavých myšlienok, otázok a odpovedí ktoré nútia človeka zamyslieť sa nad týmto všetkým a následne prehodnotiť hlavne to svoje vlastné predsviatočné pechorenie sa za niečím, čo ani naplnením a ani dôležitým obsahom tohto adventného času vlastne nemusí byť. Je to o niečom inom, o hľadaní toho dávno zabudnutého pokoja v duši ktorý nám táto prekomercionalizovaná doba "ufikla" ako nepotrebný apendix a v ktorej úzkych mantineloch sme vedení blikajúcimi pozlátkami a bezcennými čačkami povýšenými na najdôležitejšiu súčasť sviatkov Vianoc. Asi budeme musieť prejsť - každý v sebe samom - dlhú cestu triedenia a následného poznania čo vlastne Advent je a čím si ho my sami napĺňame. Je to naozaj na zamyslenie sa a aj na tichú meditáciu ak vôbec sme schopní v tomto uponáhľanom čase si takéto chvíľky pre seba ušetriť. Fráza o tom, že sme sa ocitli vo vleku tejto zvláštnej skomercionalizovanej doby neobstojí. Homo sapiens, ako sme sa pomenovali ako najdokonalejšia forma vývoja človeka, predsa dokáže zvážiť a posúdiť skutočné od fiktívneho. Skutočné dni prípravy na príchod - Advent - od fikcie v podobe nabubrelých reklamných spotov propagujúcich veci a vecičky, ktoré by sme v inom čase prešli bez povšimnutia. Keď to všetko skončí a zasadneme spolu unavení a vystresovaní po prežitom k štedrovečernému stolu, dokážeme sa ešte tešiť z tohto najkrajšieho sviatku v roku, ktorý by mal do nás vliať silu a optimizmus spojený s radosťou a očakávaním splnenia tých najpozitívnejších prianí? Myslím si, že i cez všetky tie predvianočné peripetie sa dopracujeme ku kladnej odpovedi a všetko to negatívne, čo absorbujeme počas Adventu z nás spadne a rozplynie sa vo vianočnej atmosfére pokoja.
Práve pokoj a rozžiarené detské očká plné radostného očakávania nám dajú nielen zabudnúť, ale možno s určitým pocitom prekvapenia zistíme, že sa dostavil aj ten príjemný, vnútro hladkajúci a dnes už pre nás mnohých skoro neznámy pocit - Pokoj v duši.
