Čo je ale snáď zvláštne - pocit menejcennosti sa nedostavil. Z jednoduchej príčiny. Pri rozhovoroch v rodine, s priateľmi, kolegami či pri náhodných stretnutiach som zistil, že takto postihnutý netvorím v našej pospolitosti výnimku, či až úchylku, trpiacu na svoju vlastnú hlúposť. Nakoniec tou najhlúpejšou hlúposťou, ktorá sa môže prihodiť je tá, že sa nepoučíte ani z vlastných chýb a to už by ten pocit menejcennosti mal poriadne s vami zamávať, lebo ak nie, je to bieda a pri odbornom vyšetrení u príslušného lekára sa zrejme nedozviete najpríjemnejšie skutočnosti. Tak ako to teda vlastne je? Verím, že sú medzi nami aj také individuality, ktoré boli a sú schopné poučiť sa na cudzích chybách a zjednodušiť si tak svoju vlastnú cestu životom. Žiaľ, v úprimných rozhovoroch vychádzali najavo skutočnosti, že každý si najskôr „natrieskal tú svoju vlastnú hubu" aby sa z toho poučil a neskôr profitoval z tejto nepríjemnej skúsenosti. Na druhej strane - učiť sa na chybách druhých je obrovskou výhodou, ktorú - podľa mojich skúsenosti a aj svojej vlastnej, sa vôbec nepokúšame využiť v svoj prospech. Prečo?? Veď je to pohodlné, nič tým nestratíme, ba naopak - získavame obrovskú výhodu oproti ostatným - posúvame sa na základe takto získanej (či skôr ukradnutej) skúsenosti ďalej „bez straty kytičky". Prečo nechceme prijímať takúto obrovskú životnú výhodu? Nuž - zrejme preto, že ak si niekto druhý „nabije tú svoju hubu" - my nie sme tí, ktorí bolesť v dôsledku takejto neblahej skúsenosti pociťujú. Nedotýka sa nás to a tak sa na to pozeráme s nadhľadom. Až - kým sa v podobnej situácii neocitneme my. Potom je už neskoro spomenúť si, že niečo podobné sa už stalo, niekomu, niekde, už sme v tom a dostávame poriadne „cez hubu". Práve to poučenie sa z cudzích chýb je ten profit, ktorý ale treba využiť ešte pred tým, ako sa do ošemetnej situácie dostaneme. Ten nám zabráni, aby sme si užili nepríjemnú životnú skúsenosť na vlastnej citlivej pokožke. Je to naozaj zvláštne, neprijímať výhodu, ktorú nám všetkým táto životná múdrosť celkom nezištne ponúka. A pritom musím zdôrazniť, že túto výhodu neodmietajú využívať iba hlupáci, to vôbec nie. Hlupákom snáď môžeme nazvať toho, ktorý sa opakovane nepoučí ani na tých vlastných chybách. Nevyužívajú ju inteligentní, aj študovaní ľudia, ktorí si plne uvedomujú závažnosť tejto životnej múdrosti. Asi je potrebné zažiť si všetko na vlastnej koži. Iba vlastné skúsenosti nás potom posúvajú dopredu a tvoria akúsi pridanú hodnotu odžitého a dosiahnutého. Potom by ale neplatilo, že iba hlúpy sa učí na vlastných chybách. Ako je to s vami? - Aj vy sa učíte na vlastných chybách?? - teda - vitajte v klube.
