Bratislava sa stala súčasťou rozsiahlych vojenských operácií, ktoré sa odohrali počas rakúsko-francúzskeho vojenského konfliktu. 21. a 22. mája 1809, počas bitky pri Asperne (dnes súčasť Viedne), sa nepodarilo Napoleonovi obsadiť ľavý breh Dunaja. Bola to zároveň prvá porážka La Grande Armée, ktorú jej uštedril arcivojvoda Karol. Po tom, čo Viedeň otvorila svoje brány francúzskej armáde bez boja, sa Napoleon rozhodol dobyť ľavý breh Dunaja útokom na Petržalku (Engerau) a následne obsadiť aj Prešporok (Bratislavu). Touto úlohou poveril svojho najlepšieho veliteľa, ktorým bol maršal Louis Nicolas Davout. Jeho zbory v počte 22 000 mužov s desiatkami obliehacích diel nastúpili 1. júna v smere na Kopčany (Kittsee) a zaujali pozície pred Petržalkou. Neskôr ich posilnil zbor syna Napoleonovej manželky Jozefíny Eugena Beauharnaisa, talianskeho miestokráľa. Obrancovia Prešporka ale boli na boj pripravení. Rakúske cisárske jednotky vybudovali na petržalskej strane obranné postavenie v podobe opevneného predmostia, ktoré stálo na mieste dnešného Sadu Janka Kráľa. Ak hovoríme o rakúskych cisárskych jednotkách treba zároveň dodať, že ich podstatnú časť - dva prápory - tvorili slovenskí vojaci zo 60. c. k. pešieho regimentu a granátnické batalióny 2. a 33. c. k. pešieho regimentu, ktorí boli verbovaní v Trenčianskej, Turčianskej, Oravskej a Liptovskej stolici (župe). Obrancom Prešporka, ktorých bolo 5 672 a ktorí mali k dispozícii 22 diel, velil generál Frederick Bianchi, knieža z Casalanzy. Približne na mesiac a pol sa obrancovia Prešporka spolu s jeho obyvateľmi stali účastníkmi krvavých bojov. Keď sa Francúzom nepodarilo predmostie dobyť, zapálili Petržalku a batérie diel začali páliť na mesto. Bombardovanie spôsobilo značné škody nielen na budovách, keď bolo zničených 143 domov. O život prišli stovky ľudí, obrancov i obyvateľov mesta. Brány Prešporka ale zostali pred útočníkmi zatvorené. Napoleon dokonca poslal maršalovi Davoutovi depešu, ktorou ho pobádal, aby už konečne dobyl to nešťastné predmostie. Útoky sa zintenzívnili a bombardovanie neprestávalo. Mesto sa ale nevzdalo. Svoje brány otvorilo Francúzom až 14. júla v dôsledku dohôd po bitke pri Wagrame, ktorú Rakúsko prehralo. Bratislava (Prešporok) práve v rámci dohôd o demarkačnej zóne pripadla Napoleonovi. Tu je potrebné zdôrazniť dôležitý moment. Bratislava dokázala odolávať Napoleonovi a jeho vojskám v období jeho najväčšej slávy, keď v nekonečnom rade víťazných bitiek a dobytých miest bola v tom období jediným mestom, ktoré nebolo vojensky dobyté. Francúzi do nej vstúpili iba na základe prímeria a dohôd, ktoré predstavitelia znepriatelených mocností podpísali. Bratislava síce obstála v tejto vojenskej konfrontácii s Napoleonovou La Grande Armeé so cťou, ale dôsledky bojov boli tragické. Mŕtvi a zranení boli nielen vojaci brániaci mesto, ale aj jeho civilní obyvatelia, materiálne škody presiahli milión zlatých.
Na pamiatku a pripomienku bojov o Bratislavu a bombardovania mesta si obyvatelia pri renovácii domov zamurovávali do fasád delové gule. Nachádzajú sa i vo veži radnice na Hlavnom námestí, na kláštore Milosrdných bratov na ul. SNP, ale i na Žižkovej ulici a i. Línie opevneného predmostia, ktoré nechal vybudovať generál Bianchi, môžeme vidieť v pôdoryse Sadu Janka Kráľa i dnes.
Toľko história. Bratislava sa stala svedkom bojov, našťastie iba fiktívnych i v súčasnosti. Historické chvíle obliehania mesta francúzskym vojskom si pripomíname rekonštrukciou bojov o petržalské predmostie. Pripomienka na túto historickú udalosť pod názvom: UBRÁNILI SME SA - sa odohrala v sobotu 11. júna 2011. Program bol nasledovný:
09.00 - 15.00: vojenské tábory oboch armád rozložené v Sade Janka Kráľa, ukážka života vo vojenskom tábore.
10.00 - 13.00: pochod vojsk oboch armád do centra mesta a šarvátky v jeho uliciach, ukážky bojov na Hlavnom námestí.
14.00 - 15.00: Sad Janka Kráľa, ukážka jazdeckého výcviku oboch armád
16.00 - 16.30: Vojenský tábor pred bitkou, formovanie jednotiek a pochod na bojové pole.
17.00 - 18.00: Bojisko - Sad Janka Kráľa, rekonštrukcia bitky o Bratislavu
18.00 - 20.30: Sad Janka Kráľa - markytánky, zbieranie a ošetrovanie zranených, návrat z bojiska do tábora, čistenie zbraní a ukážky vojenského života po bitke vo vojenskom tábore.
20.30 - 21.30: Pochod vojska na Tyršovo nábrežie a osadenie diel.
21.30 - 22.00: Tyršovo nábrežie - delostrelecké bombardovanie Bratislavy.
O 17.00 sa početná kulisa divákov konečne dočkala. Po slávnostnom otvorení Mgr. Ladislavom Snopkom, riaditeľom kultúrnych zariadení v Petržalke a bratislavským županom Pavlom Frešom sa úlohy moderátora zhostil veliteľ K.u.K. Infanterie regiment No. 2 Alexander I., Kaiser von Russland Peter Styk, ktorý priblížil prítomným dianie na bojisku, na ktorom sa stretlo okolo 130 vojakov a dôstojníkov oboch armád. Autenticitu dokresľovali nielen vojaci v historických uniformách, ich zbrane, zástavy, vlajky, ale aj markytánky, ktoré okrem zabezpečovania táborových potrieb vojakov sa starali aj o ranených na bojovom poli. Vírenie bubnov, dupot a erdžanie koní, výkriky bojujúcich, streľba z pušiek a pištolí, ako aj dunenie diel, pach pušného prachu, záchvevy ovzdušia i zeme, dym, či rinčanie šablí a palošov, to všetko sú vnemy, ktoré sa veľmi intenzívne, ba až dramaticky zapísali do povedomia početných divákov. Väčšina z nich sa po prvýkrát zúčastnila na takomto podujatí, ktorého výsledkom bol silný a nezabudnuteľný zážitok, ktorý umocňovalo pekné slnečné počasie. Po asi hodinu trvajúcom boji ovládli pole vojenskí lekári a markytánky, aby sa postarali o ležiacich ranených. Potom sa vojenské jednotky stiahli do svojho tábora, kde návštevníci mohli bezprostredne rozobrať svoje dojmy s priamymi účastníkmi boja. Vo vojenskom tábore prebiehalo čistenie zbraní a ukážky z vojenského života. O 20.30 jednotky odpochodovali na Tyršovo nábrežie, kde umiestnili batérie diel. O 21.30 hod. spustili osádky diel streľbu na mesto, čím pripomenuli obyvateľom a návštevníkom nočné bombardovanie Bratislavy, ktoré sa skončilo o 22.00 hod. To bol zároveň koniec podujatia, ktorým si pripomíname tento slávny úsek histórie nášho mesta. Zúčastnili sa ho historické skupiny zo Slovenska, ktoré zastupoval K.u.K. Infanterie regiment Nr. 2 Alexander I., Kaiser von Russland, ale i historické vojenské skupiny z Čiech a Rakúska.
Diváci, nielen domáci, ale aj veľa zahraničných turistov mali možnosť zhliadnuť nevšedné divadlo, ktorého aktéri v nich zanechali hlboké dojmy. Bratislava sa - po svetovom hokejovom šampionáte, mala možnosť znova pozitívne zapísať do povedomia domácej i zahraničnej verejnosti. Pripomenuli sme si hrdinské činy a ľudské i materiálne obete našich predkov, obyvateľov Bratislavy, ktorí si svoje mesto ubránili pred najmocnejšou armádou sveta a svoje brány jej otvorili až v dôsledku politických rokovaní po, pre Napoleona víťaznej, bitke pri Wagrame neďaleko Viedne. Podarilo sa zorganizovať hodnotné a dôstojné podujatie, ktoré všetkým zúčastneným pripomenulo síce dramatické, ale slávne a hrdinské historické chvíle v živote nášho mesta a jeho obyvateľov.
