Nezvládame stresy, starosti a problémy nakumulované všeobecne vo verejnom sektore, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a v ich dôsledku i tie svoje vlastné, osobné. Zrejme sa teda niet čo čudovať nášmu správaniu keď i drobné nedorozumenia nad ktorými sme v minulosti iba pobavene mávli rukou, nás dnes naštartujú do roly až psychopatických indivíduí s príslušnými reakciami.
Sú to bežné denno-denné situácie majúce svoj počiatok v preplnených prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, práci, nákupných centrách. Pozorujete ľudí, ich správanie, mimiku a predstavujete si odistenú tikajúcu nálož schopnú na najmenší impulz až sebazničujúco vybuchnúť. Malichernosti, ktoré dokážu naštartovať našu nervovú sústavu do neskutočných agresívnych polôh sú iba akýmisi spúšťačmi - ventilmi, ktorými sa snažíme uvoľniť nahromadenú negatívnu energiu načerpanú počas dňa a ktorej sme schopní zbaviť sa iba takýmto konfliktným spôsobom. Je to zlé, ale ešte horšie je, keď tento nebezpečný batôžtek nervov nie sme schopní odprezentovať v cudzom prostredí, na verejnosti, nakoľko sme si ešte zachovali akési posledné zdrapy slušnosti, (príp. z nedostatku odvahy?) ale dotrepeme ho domov, kde z neho nadelíme svojim najbližším. Vykričíte sa, tí ráznejší pobúchajú i päsťami po stole ba závislejšie indivíduá i po svojich polovičkách a ratolestiach.
Počúvate veľa podobných príbehov od ľudí - priamych aktérov „odreagovávacích kurzov" - inteligentných ľudí, ktorí takýmto skratovým spôsobom riešia svoje neriešiteľné boliestky. S odstupom to samozrejme vidia v inom svetle a so zahanbením a ľútosťou hovoria o situácii ktorá ich samotných prekvapila a ktorej nedokázali v tej kritickej chvíli čeliť iným spôsobom.
Nuž - kde sú zárodky našich vnútorných tráum, skratových konaní a celkového nepokoja? - Začína sa to tam, kde si myslíme, že sa nás to ani tak veľmi nedotýka. Zdá sa nám to akosi vzdialené a nedosiahnuteľné. Hry mocných, politika, ktorú nám servírujú masovokomunikačné prostriedky priamo do našich teplých domovov, do nášho pohodlia televíznej fotelky a papúč. Roztáčajúce sa špirály problémov, nepokoje, nezamestnanosť, inflácia, štrajky - ktorých dôsledky ale postupne zažívame na vlastnej koži. Plus kumulovanie vlastných problémov, osobných, rodinných, spúšťajú v nás reakcie, o ktorých sme si ešte donedávna mysleli že sú vyčlenené iba pre psychicky narušených jedincov. Beda vážení - sme v tom všetci!!! - strata ilúzií je bolestná, ale snáď ešte nie je tak zle. Zatiaľ si ubližujeme psychicky, zle bude, až sa začneme vo väčšej miere stretávať s majiteľmi monoklov, zlomených nosov či odhryznutých ušníc. Doteraz ta devastácia národa prebieha akosi vnútorne, nabúrava psychiku a už sa len modlime aby neprešla do vizuálneho štádia, keď na sebe budeme nosiť aj jej vonkajšie prejavy.
