Jedľovobukový lesa vyzerá pod modrou slnečnou oblohou celkom romanticky. Fliačik tuší svoje a má pravdu.
Netrvá dlho a jedle miznú v snehovej búrke a mne začínajú omŕzať uši.
Fliačikovi omŕza nos. Jeho dlhý jazyk pracuje na plné obrátky.
Sneh povytváral na hrebeni snehové slimáky a na našej Sibíri sa viditeľnosť podstatne zlepšuje.
Netrvalo dlho a Fliačik objavuje bobrov a zaháňa ich pod ľad.
Stále nesneží a preto je potrebné sa pripraviť na noc v snehovej perine. Dobrá skladacia lopatka je nevyhnutnosťou, aby
ste mali lôžko pripravené za desať minút.
Dva spacáky sa v tej kose zídu. Fliačik to nechápe. On nepotrebuje spacáky, karimatky a ani lopatku. Len sa mi celý čas diví, čo sa tak pachtím.
Ešte teplý čaj a môžeme s Fliačikom zaľahnuť.
Začína snežiť a sýkorka belasá má vo vetre problém, aby na nás nespadla.
Zato sýkorka veľká sa drží ako keby bola prilepená.
Zaspali sme.
Nastáva taká normálna sibírska noc v divočine.
