Narodila sa v roku 1670, v čase, keď v jej okolí vo východoslovenských stoliciach Rakúsko - Uhorska bola vyhlásená šľachtická insurgencia, niečo ako povstanie. Malé semienko zavial vietor ďaleko od materskej jedle. Zapadlo do hlbokého machu na hnijúcom kmeni inej, obrovskej jedle, ktorá rástla na Čergove od úmrtia kniežaťa Svätopluka v roku 894. Šesťstoročnú ju v roku 1494, dva roky po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom, vyvrátil vietor. Stosedemdesiatšesť rokov vo vlhkom pralese rozložilo kmeň až sa konečne v roku 1670 stal podkladom pre vznik novej jedličky. V čase, keď bol Tököly najskôr vyhlásený tureckým sultánom za kráľa Uhier a potom porazený pri Prešove, mala jedľa 14 rokov. Pozerala sa na zem z výšky pol metra, pretože jej doteraz zacláňali prastarý buk s jaseňom. Keď v marci roku 1713 v Liptovskom Mikuláši popravili vodcu zločineckej skupiny, Jura Jánošíka, buk nahlodaný zvnútra hubami, mravcami a rozkloktaný ďatľami, spadol a zobral so sebou aj ten, celkom zdravý, jaseň.
Nad jedľou sa konečne objavil kruh modrej oblohy a ona začala veľmi rýchle priberať na objeme i na výške. V čase keď v roku 1785 Jozef II zrušil v Uhorsku nevoľníctvo, mala stopätnásťročná jedľa výšku 40 metrov a priemer kmeňa 114 centimetrov.
Bachova reforma (1853), ktorá rozdelila Uhry na 5 distriktov a 45 žúp zastihla stoosemdesiattri ročnú jedľu v plnej sile a nádhere vyčnievať nad jedľovo-bukovým lesom Čergova. V jej okolí sa začali objavovať prví uhliari z dediny Olejníkov. Tí ale venovali pozornosť len statným bukom.
Keď vláda prvej Československej republiky rozhodla 20. mája 1938 povolať do zbrane jeden ročník záložníkov a príslušníkov technických a špeciálnych oddielov, na jedľu napadal celkom nečakane sneh. Májové ochladenie ale silnej a zdatnej 268 ročnej jedli neublížilo.
Ďalších šesťdesiat rokov skrývala pod svojím hustým ihličím pastierov jalovíc i vlčie mláďatá. Odolala horiacej hromade bukového dreva, keď na neďalekej míli zaspal nepozorný uhliar a nedal pozor na štiepky zahádzané hlinou.
Doba sa pomaly menila. Po lese začali chodiť podivní ľudia v krikľavom oblečení a revajúcimi žltými pílami. Žlté boli aj obrovské stroje, ktoré ich sprevádzali a ryli tisíce rokov nedotknuté svahy.
Začalo sa rezať.
Zdravá a statná jedľa, ktorá prežila tereziánske i jozefínske reformy, roľnícke povstania, prvú i druhú svetovú vojnu, vo veku 327 rokov padla.
Okrem toho, že bola stará, bola aj veľká. Veľká pre stroje a veľká pre ľudí.
Nik ju nechcel. A tak ju nechali tam.
Choďte sa na ten čergovský svah pozrieť.
A počítajte letokruhy.
Počítajte letokruhy v národných parkoch, rezerváciách, v bratislavských a košických parkoch alebo na zvolenskom námestí. Aby ste si uvedomili, že žijeme v časoch, keď si ľudia nevážia starcov a pamätníkov. Aby ste vedeli, že žijeme v časoch keď je svätý lesný hospodársky plán a nie LES.
