Meranie medzi sebou zaviedli dokonca aj vedci. Vynútil si ho sám život. Kvalitu vedeckej práce potrebujú napríklad ohodnotiť rôzne grantové komisie, ktoré prideľujú peniaze vedeckým pracovníkom na výskum a preto sa snažia nejakým spôsobom toto prideľovanie objektivizovať.
Ľudia sú totiž rôzni.
Aj medzi vedcami sú experti, ktorí ovládajú spôsob „robiť dojem" a veľmi šikovne predávajú svoje produkty často pochybnej kvality. Alebo prácu dokonca len predstierajú a využívajú fakt, že ich oboru donori a členovia rôznych komisií nerozumejú.
Dá sa teda merať kvalita vedeckej práce? Absolútne objektívne určite nie. Z rôznych praktických dôvodov si ale vedecká komunita vyvinula istý spôsob merania kvality a produktivity svojej práce. Porovnávanie vychádza z jednoduchého faktu, že výstupom vedca sú hlavne publikácie alebo články vo vedeckých časopisoch, v ktorých svojim kolegom oznamuje, čo a akým spôsobom objavil. Je logické, že viac vedcov si skôr všimne dôležité výsledky výskumu alebo originálne myšlienky ako nezaujímavé a nedôležité články. Výsledkom takéhoto „všimnutia" je potom citovanie originálnej myšlienky.
V praxi sa systém sledovania originálnych vedeckých prác a počtu ich citácií trochu komplikuje, pretože je určite rozdiel medzi publikovaním v slovenskom Záhradkárovi a v uverejnení vedeckej práce v špičkovom časopise Science.
Bez toho aby som zachádzal do podrobností, sa dá zhruba povedať, že pôvodné vedecké práce uverejnené vo významných vedeckých časopisoch eviduje medzinárodná databáza Current Contents a citácie sú evidované v databáze ISI - Science Citation Index (SCI).
Pohľad do týchto databáz môže byť niekedy veľmi zaujímavý.
Zoberme si napríklad nášho ministra pôdohospodárstva, ktorý si osvojil v prípade rozhodovania o ťažbe v tatranských rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, názor autorov štúdie NPR Tichá a Kôprová: Štúdia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany". Autori štúdie sa snažia „vedecky" dokázať, že to, čo tieto rezervácie potrebujú najviac, je ťažba dreva a že ponechaním spadnutých stromov dôjde k rozpadu úplne všetkého.
Na druhej strane existuje skupina slovenských a českých vedcov, ktorí podporujú bezzásahový režim v týchto našich prírodných skvostoch.
A teraz príde na rad meranie, ktoré by si pán minister, tak rád sa oháňajúci odborníkmi, mal urobiť.
V počte pôvodných vedeckých prác (podľa Current Contents ) prevyšujú slovenskí vedci svojich kolegov, autorov štúdie, 10,75 krát a českí vedci 45,4 krát! V počte citácií vedeckých prác (Science Citation Index ) je rozdiel ešte väčší. Slovenskí vedci prevyšujú autorov štúdie v tomto parametri 11,25 krát a českí vedci dokonca 163 krát!
Náš pán minister má určite dobrý prehľad o všeličom. Len jedno určite nevie.
Kto ho má väčší.
