" Fúúha..."
Zakopol som o ležiacu jedľu a spadol som do vlhkého, tlejúceho a nádherne voňajúceho bukového lístia. Ostal som tak. Toto je presne to, čo som potreboval. Surový, nefalšovaný les, žiadna lesnícko-záhradnícka umelina.
"Húúúú - hu - hu", sova dlhochvostá mi pritakala ako tajomná striga spoza spráchnivetého buka.
Konečne sa začal jeden z posledných tohtoročných víkendov. Víkend, keď kotúče hmly obtáčajú buky a tie, zbavené lístia trčia k nebu ako také holé, výstražné prsty.
Do lesa som prišiel z humenskej nemocnice, kde leží už druhý týždeň môj otec. Už druhý týždeň sa od neho dozvedám veci, ktoré mi nemal čas za osemdesiat rokov povedať. Vlci, strašné búrky, guľové blesky, padajúce tristoročné jedle... Príbehy na dve knihy. Mohol by som z nich napísať Dekameron jedľovobukových pralesov severovýchodného Slovenska - Vlčích hôr.
Otec žil v dobe keď sa také hory rozprestierali od Mukačeva až po Sabinov. Už je iná doba. Čarodejníc, vlkolakov, lesných víl a magických lesných miest rapídne ubudlo a pribudli vedomosti čerpané z Discovery a Markízy.
"Spi zásadne hore, na posede, ak zostaneš dole, vlci ťa ucítia a budeš mať problémy."
"A keď náhodou zostaneš dole, tak nezabudni na vatru, je tu jedna veľká svorka, nedajbože dopadneš ako tí dvaja čo išli zo zábavy a on na strome osivel a ju dole ohlodali šelmy na kosť..."
Životne dôležité rady, ktoré mi v poslednej dedinskej krčmičke dali ružovonosí poľovníci som zahodil hneď za posledným domom do tmy čiernej ako tuš.
Doba sa asi skutočne mení. Toto nie je mysticizmus starých horalov, múdrosti chmurnika, to je obyčajný bulvár, príbehy z Nového Času. To už nie sú skutočné historky, ostré ako čili papričky, trochu prifarbené vôňou borovičky. Len vyvetraná mestská voda z vodovodu.
Nasiaknutý bukovou vôňou som sa presunul od strigy - sovy len o niekoľko metrov vedľa, medzi borievky, aby som mal výhľad na vlkov, ktorí na tomto mieste veľmi často vychádzajú a vchádzajú do lesa. Napriek dobre mieneným radám som zostal na zemi, bez vatry, pod oblohou, na ktorej bolo množstvo hviezd, ale už len osem planét.
Borievky, tradične chrániace pred duchmi, ma tentoraz neochránili. Snívalo sa mi s Olbrachtom, mojim otcom a mojim pradedom - chmurnikom. Okolo mňa tancovali vlkolaci, priesvitné víly mi sadali na hruď v takom množstve až sa mi ťažko dýchalo. Začal som víly zo seba zhadzovať jednu po druhej.... Mokrý som sa prebudil.
Ležal som pod ťažkou a vlhkou bielou perinou. Desať centimetrov jesenného snehu, ktorý napadol tesne pred svitaním, ma zamaskovalo pred okoloidúcimi zvieratami a vyvolalo moje nočné mory.
Niekoľko metrov odo mňa bola úplne čerstvá stopa statného vlka. Prešiel okolo mňa, slabej, nemohúcej ľudskej koristi, bez toho aby ma skonzumoval, napriek tomu, že ma musel vidieť a cítiť.
Prežil som zdravý ďalšiu noc medzi vlkmi.
Nad Vlčími horami, ako sa tieto kopce volajú už viac ako dvesto rokov, sa začala vznášať hmla.
Bola nedeľa.
V utorok večer otec v humenskej nemocnici zomrel.
Východoslovenský horal, potomok starodávnych predpovedačov počasia, chmurnikov, odišiel hore medzi svoje jedľe padajúce v búrkach v prastarých pralesoch, medzi guľové blesky tajomne sa vznášajúce nad horskými lúkami a pukajúce s ohromným rachotom.
Odišiel medzi svojich, čergovských vlkov, ktorí odleteli už pred ním, do neba plného voňajúcich bylín, čarovných studničiek, tancujúcich víl a prastarých javorov.
A mňa nechal tu dole, medzi vlkmi. A tak idem medzi nich žiť.
Odchádzam do hôr, kde môžete ešte zažiť všeličo. Ľudia tu rozprávajú podivnou rečou a v hlbokých roklinách behajú vlci a medvede medzi čarovnými rastlinami, z ktorých ježibaby (aj moja žena) stále vedia variť odvary lásky. Nad horskými prameňmi stúpa hmla pomedzi pokrútené javory do oblakov, podľa ktorých chmurnici (pokúšam sa aj ja) predpovedajú počasie lepšie ako mestskí meteorológovia a v učupených domčekoch sa počas studených decembrových nocí, pri neuveriteľne tuhých nápojoch, vypálených z ľubovoľného ovocia, rozprávajú príbehy o vlkoch, medveďoch a vlkolakoch, ktorí sa ráno premieňajú na normálnych občanov.
Odchádzam do zahmlených Vlčích hôr.
