Divočina mizla, ale nezmizla úplne. Ešte stále sú podomnou miesta, kde zvieratá žijú svoj život, kde z hôr vytekajú čisté rieky a kde môžem vychovávať svoje deti.
Pred niekoľkými rokmi prišla do našich hôr víchrica. Pre nás to nie je nič zvláštne. Vietor pováľal stromy, ale zďaleka nie všetky. Smrek, na ktorom mám postavené hniezdo, ostál, spolu s ďalšími stromami, stáť.
Stromy v potokoch spomaľovali vodu a tá mala čas sa čistiť a napájať okolité lesy.
Pomedzi starými, vyschnutými stromami, sa tlačil zo zdravej zeme nový život. Začal sa rodiť nový les. Náš domov.
Brat kolibkárik si v medzi popadanými a stojacimi stromami začal pripravovať rodinné sídlo.
Nanosiť toľko všeličoho na dom je pri jeho veľkosti dosť náročná práca. My, orly, to máme ľahšie.
Ja už hniezdo dávno mám, a tak len prelietavam nad lesom a sledujem ako sa činia moji priatelia.
Červienka rozmýšľa, kde by začala ona, ale zatiaľ jej všade zavadzajú ostatné vtáky. Na kalamite je to riadne "prevtáčené".
Zavadzia tu aj vrchárka modrá.
Ale je tu aj iný život. V spadnutých kmeňoch sa to len tak hemží bystruškami,
a teraz po zime sa v ňom začínajú zobúdzať jašterice.
A do toho tichého, rodiaceho sa lesa, medzi nás, čo sa pripravujeme prijať naše nové potomstvo, do rodiaceho sa nového života,
prichádzajú ľudia. Nie ako naši priatelia, ale so strojmi, ktoré drtia naše telá, rozbíjajú naše domovy a vyháňajú nás preč z poslednej našej divočiny.
Zostáva po nich len púšť, bez nás. Ale nechápem prečo, veď sme im nič neurobili, sme ich priatelia a oni sú naši. My ich potrebujeme, ale aj oni potrebujú nás.
Priateľ medveď sa ledva zachránil pred tým modrým strojom a človekom s ohnivou rúrou.
Kamaráti fúzače karpatské nebudú mať kde žiť, pretože všetky ich zemoleze sú zničené. A inde žiť proste nevedia, len tu.
Ľudia poslali takých divných ujov v zelenom. Mysleli sme si všetci, že preto, aby nás našli, pretože naši nepriatelia tvrdia, že tu vôbec nežijeme, že je tu len jeden ďateľ čo má tri prsty. A nás sú tu pritom stovky. Naši nepriatelia nevideli ani mňa a moje hniezdo a to už je pekne veľké koleso.
Ujovia v zelenom nehľadali nás, ale priateľov, ktorí prišli do našej divočiny brániť naše domovy. Chytajú ich a odvážajú neviem kam.
A títo ľudia za nič nemôžu. Ničia naše domovy na rozkaz. Na rozkaz chamtivcov, ktorí si chcú na mieste našich domovov postaviť vleky, hotely a dokonca aj tunel do susednej krajiny.
Pomôžte nám ľudia.
Potrebujeme vás, ale aj vy potrebujete nás.
Bez nás na tejto Zemi neprežijete.
Váš orol skalný.
P.S. Ujo Višváder z toho veľkého mesta, čo voláte Bratislava a čo hovorí za našich nepriateľov, klame. Neverte mu ani slovo. Povedal, že ma našli tí, čo tu rúbu a ničia naše domovy. Oni o mne ale nevedeli. Našli ma moji priatelia a zachránili mi život. Ďakujem im za to.
