Tento článok venujem všetkým tým, ktorých fascinuje psychológia a vidia prínos v rozširovaní jej štúdia do iných vedných odvetví, ako sú mytológia či antropológia. Ak vás táto téma zaujíma, viac podobného obsahu nájdete na mojom IG profile @psychenadlani.
V tejto eseji sa vzdáme úzkoprsého pohľadu modernej psychológie; vykašleme sa na slová ako „evidence-based”, „neuropsychológia” a „zobrazovacie techniky” a vyhodíme si trochu z kopýtka. Veď predsa každý, kto sa nazýva liečiteľom duše, musí uznať, že striktne vedecký pohľad na jej záchranu nestačí. Správna klinická diagnostika je jedna vec, ale terapeutický rozhovor ako rozhovor dvoch duší spontánne prerastá do naratívu, ktorý mohutne presahuje hárky dotazníkov, tabletky a všadeprítomnú stigmu.
V ťažkých časoch, v časoch, keď je vedomie zabednené v pevnosti vybudovanej z intelektualizácie, nám prichádzajú na pomoc spontánne výtvory psyché - rozprávky (a mýty ako ich umelecky stvárnená podoba). Poďme sa teda spoločne ponoriť do sveta fantázie, kde sa k slovu dostávajú naše najtajnejšie obavy a priania.
Ale predtým, než začneme, dovoľte mi objasniť výraz, na ktorý budeme v rámci tohto textu pravidelne narážať. Je ním Tieň (nie ten, v ktorom odpočívame s dobrou knihou, preto s veľkým písmenom).
Čo je to Tieň?
Tieň je termín z analytickej psychológie C. G. Junga a jeho nasledovníkov, označujúci nežité stránky osobnosti, ktoré boli z nejakého dôvodu vytesnené do nevedomia. Sú to vlastnosti, za ktoré sme boli v minulosti trestaní, ktoré boli neprípustné, neboli dostatočne oceňované, nebol na ne priestor alebo bolo ich rozvíjanie spojené s pocitmi ohrozenia. Americký psychoterapeut Sullivan nazýva príhodne túto personifikáciu ega ako „zlé ja”.
Tieň pôsobí voči vedomiu kompenzačne, čo môžeme vnímať ako vpády pocitov a emócií, ktoré by sme podľa nášho úsudku nemali mať - vnímame ich cudzo.
V psychoterapeutickej praxi sa najčastejšie stretneme s Tieňom, ktorý sa sústredí okolo agresívnych a sexuálnych impulzov. Ich uvedomenie je predpokladom počiatočnej a integrácia zas ťažiskom pokročilej psychoterapeutickej práce.
Treba podotknúť, že Tieň nie je a priori zlý. Obsahuje množstvo zdravých inštinktov, ktoré však v osobe vyvolávajú pocity previnilosti, a preto ich potláča.
Hnus ako súčasť vyváženého duševného jedálnička
Rozprávka o žabom princovi od bratov Grimmovcov je nám všetkým dobre známa. Vystupuje v nej sympatické dievčatko a odporný, slizký žabiak s mierne perverznou ponukou; výmenou za vrátenie zlatej lopty, ktorá dievčine spadla do studne, ktorú stráži, si žiada (okrem iného) spať v jej posteli.
Vysvetlime si jazykom psychológie, o čom rozprávka hovorí.
Čistá duša (tu v podobe dievčaťa) nemôže dosiahnuť plnosť ľudskej rasy (zlatú loptu/guľu, čiže dvojitú dokonalosť), kým sa nedostane do kontaktu a nespriatelí sa s odpornými, slizkými, primitívnymi a hriešnymi stránkami svojej osobnosti (Tieň znázornený žabiakom).
Vedeli ste, že: Žaba alebo ropucha býva v mýtoch a bájach po celom svete pravidelne spájaná so sexualitou.
V pôvodnej verzii rozprávky stojí, že až po bozku sa žabí princ premení na človeka. Oslobodenie vnútorného človečenstva si vyžaduje intímny kontakt so svojím Tieňom. Nikdy to nie je ľahké, ale je to potrebné, o čom svedčí rozšírenie tohto rozprávkového motívu v regionálnych obmenách po celom svete.
Keltská verzia Žabieho princa
Podobným príbehom, ktorý môže naše porozumenie odmene v podobe duševnej celistvosti po akceptovaní odvrátenej stránky ľudského charakteru ešte prehĺbiť, je legenda z 5. st., legitimizujúca kráľovskú moc írskeho panovníka Nialla Deviatich rukojemníkov.
Podľa tejto ranej keltskej legendy sa Niall stretol s plnosťou (tu nazvaná Zvrchovanosť) v podobe ohyzdnej stareny, keď sa vysmädnutý aj so svojimi bratmi potuloval po lesoch. Studňu - jediný zdroj vody - strážila škaredá striga a bránila každému, aby sa z nej napil. Niall sa ako jediný odvážil splniť jej požiadavku, aby získal drahocennú vodu a zachránil seba a svojich bratov. Výmenou za ňu musel babizňu pobozkať na ústa.
Svoju úlohu splnil, avšak nevedno prečo šiel ešte o krok ďalej a mal s ňou aj pohlavný styk. Tým si okrem vody zabezpečil kráľovský titul a jej požehnanie, čiže požehnanie samotnej írskej krajiny. Spojením s dušou sveta (anima mundi) pre svoju ríšu zabezpečil hojnosť potravy, vody, bezpečia a podmienok vhodných na život.
Je možné, že táto legenda sa stala predlohou mladšej rozprávky o žabom princovi. Aj tu môžeme vidieť, že intímny kontakt s niečím, čo prirodzene odmietame, čo sa nám hnusí a z čoho sa nám ježia chlpy na zátylku, môže to odporné premeniť na studnicu energie, inšpirácie a života. Zlatá guľa (Zvrchovanosť) leží v bahne, kým sa neodhodláme zašpiniť si ruky, aby sme ju vylovili a vytiahli na svetlo vedomia.
Drahé naše inštinkty
Pri prehrabávaní sa smetiskom našej duše musíme byť obzvlášť obozretní. Inštinkty, ktoré v našom nevedomí sídlia, totiž disponujú obrovskou mocou a tá môže netrénované ego doslova prevalcovať. Pri návšteve duševného podsvetia musíme myslieť na to, aby sme aspoň jednou nohou stáli pevne na zemi. Túto stránku práce s Tieňom pekne ilustruje inuitský (eskymácky) mýtus z východného Grónska.
Slepý šaman z tohto príbehu sa ponorí na dno mora, aby očistil tvár a vlasy Matky mora od ľudskej špiny. Dúfa totiž, že vládkyňa prírody vypustí na slobodu zvieratá, ktoré za trest zo sveta odlákala. Jeho ochranní duchovia mu poradia, aby si jej vlasy pevne omotal okolo pravej ruky, inak ho obria žena zhodí za pričňu, kde sa udusí v temnote.
Keď sa mu podarí zoškriabať z jej tváre všetku zaschnutú špinu (podľa verzie z južného Grónska všetko, čo nečisté ženy nesmeli jesť a čo vyhodili), hnus, odpad a háveď sa razom premenia na vytúžené morské vtáky, tulene a ryby.
Vládkyňa mora potom k šamanovi takto prehovorí: „Ľudský vzdor ma zaplavuje ako špina a ja som potom škaredá a odporná. Rada by som ľuďom posielala zvieratá naspäť, ale musím ich tu väzniť a tým nútiť ľudí k zamysleniu.”
Vidíme, že to, čo je pre nás tabu a čo vytesňujeme do nevedomia, nám za trest odníma kontakt s naším elánom, kreativitou a životnou energiou (inštinkty často znázorňujú práve zvieratá).
Tento mýtus nie je jedinečný v tom, že poukazuje na riziko, ktoré z kontaktu s Tieňom vyplýva. Jeho originalita tkvie v niečom inom - prináša riešenie. Pravá ruka symbolizuje rozum, racionalitu a kontrolu. Nie je náhoda, že šaman musí svoju súperku zovrieť práve touto rukou. Pokiaľ sa pri práci s Tieňom necháme príliš uniesť a stratíme pevnú pôdu pod nohami, nevedomie nás zauzlí do svojich chápadiel a my sa raz dva ocitneme v temnote za pričňou.
Stvoriteľský mýtus z Afriky
Africkí Balubovia si rozprávajú stvoriteľský mýtus, ktorý sa v jednom kľúčovom ohľade podobá predošlému príbehu. Oba príbehy oddeľuje vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov, no predsa ich jedno spája - intímny kontakt s hnusom ako podmienkou prekvitajúceho života.
Plač vyvolaný strachom z neznáma prinúti africké zvieratá, aby vyhľadali pomoc stareny (bohyňa stvoriteľka). Sťažujú sa, pretože na svete nie je žiadna vegetácia, žiadne stromy ani kríky, v ktorých by sa mohli ukryť. Stará žena súhlasí, že im pomôže, pod podmienkou, že oblížu a uzdravia jej odporne páchnuce boľavé oči.
Zvieratá sú statočné a náročnú úlohu splnia. Vďačná žena vezme kalabasu so semenami a rozsype ich po kraji, čím splní svoju časť dohody. Od toho dňa je savana posiata bujnou flórou a zvieratá už nemusia roniť slzy od strachu, že ich niekto ohrozí.
Tieň ako opora vedomého života
Dovoľte mi ešte posledný mýtus z tejto série. Vedel by som pokračovať hodiny a hodiny, no obávam sa, že tieto riadky už píšem len sám sebe. Všetci dobre vieme, ako naša pozornosť pri všetkých tých reelsoch a TikTokoch klesá, takže ak čítaš tieto slová, máš moju vďaku aj obdiv.
Tento mýtus si rozprávali starí Khméri, obyvatelia krajiny, ktorá sa v súčasnosti nazýva Kambodža. Jeden z ich mýtických kráľov, Sanghachak, sa v hneve (jeho motívy tu nemám priestor rozoberať) rozhodol popraviť svojich dračích strážcov. Jednému sa podarilo ujsť do hlbín jazera, no druhý drak mal menej šťastia.
Predtým, než ho kráľ zabil mečom, ho plaz ešte stihol varovať, že krv z jeho tela spáli každého, koho sa dotkne. Kráľ na jeho prosby a varovania nedal a jedným machom mu sťal hlavu. Po niekoľkých dňoch sa mu na koži na miestach, kam dopadla dračia krv, vyrojili odpudivé nádory. Sužovalo ho malomocenstvo a prišiel o všetko, až kým o krátky čas nezomrel.
Had (khmérske vodné draky majú podobu hadov) ako symbol nekonečného nevedomia podopiera smiešne chatrné ľudské ego. Kto mu uprie moc, ten si pod sebou píli konár. Ani kráľ by nemal zabúdať, že je tvor z mäsa a kostí, poháňaný rovnakými túžbami, ako všetci ostatní.
Od čias khmérskych kráľovstiev utieklo veľa vody, no moc sa toho nezmenilo. Aj dnes si naše arogantné, pyšné a naivné kapitalistické ego zatvára oči pred hadím chvostom, čo vláčime za sebou. Ani ten najlepší plastický chirurg nás ho, našťastie, nemôže zbaviť.
(Záver) Práca na sebe ako zbieranie h*vien
Na záver tejto eseje, ktorá, ako verím, nielenže rozšírila vaše porozumenie problematike tieňa, ale tiež (a možno predovšetkým) vyzdvihla mýtus a rozprávku ako výtvor ľudskej psyché a kultúry, ktorým stojí za to sa vážne zaoberať, chcem citovať vhľad Thomasa Moorea do alchymistickej predstavy vnútornej práce.
„Ego spotrebuje mnoho času a energie tým, že sa snaží robiť život úhľadným. Čistením špiny nevyhnutne vstupujeme sami do seba. Ale alchýmia ako dielo skrz naskrz ne-egotické naznačuje, že cesty k duši vedú skrz špinu, nie okolo alebo napriek nej. Mnoho alchymistov tvrdí, že pokiaľ nemáte neporiadok, s ktorým by ste mohli začať, je najlepšie usilovne pracovať na tom, aby ste si nejaký zaobstarali. Možno potrebujete fázu nazývanú putrefactio, čo nepotrebuje preklad ani vysvetlenie. V posledných rokoch ľudia popisovali psychoterapiu ako „zbieranie vlastných hovien” - čo je dosť alchymistická predstava. Pokiaľ ich nemáte, nemôžete ich pozbierať.”
Pekne povedané. Takže ak si pripravený svoje sr*čky pozbierať, prípadne už nejaké máš a chceš im lepšie porozumieť, rozkľúčovať ich a začleniť do svojej osobnosti na zdravšej úrovni, si tu správne. Volám sa Juraj Pavlík a sprevádzam ťa svetom psyché po chodníčkoch, o ktorých sa v učebniciach nedozvieš.
Ak ťa moje články zaujali a chceš sa o mojej tvorbe dozvedieť viac, alebo hľadáš odborníka, ktorému sa môžeš zdôveriť a na ktorého sa môžeš spoľahnúť na svojej ceste sebaaktualizácie, mrkni sa na môj profil @psychenadlani.
