Keď sa pán Jemnosťpán vyslobodí z rodičovských pút a vytvorí si zdravý vzťah k ufrflanému, ale dôležitému Senexovi, môže investovať energiu do rozvoja svojej vášnivej nátury. Túto náturu nazývam príhodne Milovník.
Milovník je romantik a rojko. Na rozdiel od svojho impotentného pólu však pozná hranice, kam až môže jeho fantazírovanie zájsť a nestráca zo zreteľa reálny svet, v ktorom žije. Bezpodmienečné prijímanie, cit a materinská láska v ňom zapálili plameň bázne a obdivu k všetkému živému. Milovník oplýva nevídanou mierou intuície, v čom sa s ním môžu rovnať snáď len ženské archetypy. Tak ako mnohé iné dary, aj intuíciu získal vďaka svojmu blízkemu kontaktu s matkou, ktorá ho vrúcne milovala (alebo stále miluje), no buď dobrovoľne ustúpila zo scény, keď sa v synovom živote objavila iná žena, alebo ju mládenec odohnal. Práve v tejto rodinnej dráme tkvie kľúč k oslobodeniu. Odchod z rodného domu, vyletenie z hniezda, to všetko sú obrazy, ktoré sú nám dobre známe. Odchod hrdinu z rodnej chalupy je vždy prísľubom nového dobrodružstva - dobrodružstva sebarealizácie.
Milovník má s gitarou pod pazuchou našliapnuté ku krajším zajtrajškom. Rozhodne sa nemusí báť, že by mu na ceste chýbalo potešenie. Rozveseliť ho dokáže každá maličkosť, či už je to armáda mravcov, pochodujúca pomedzi napadané lístie, textúra kameňa, vôňa kôry alebo blížiacej sa búrky, dotyk vlhkého vetra na holej pokožke, zvuk kostolného zvonu alebo smutný spev hrdličky, chuť zrelej datle, premenlivá farba horskej bystriny alebo stopa zvieraťa, ktoré zmizlo v kroví. Niekedy ho prepadá zvláštna predtucha, že svet, na ktorý sa díva, nie je tým, čím sa zdá byť. Za objektívnou realitou cíti čosi viac, nánosy kultúry a evolučnej pamäte. Sú to archetypy. Väčšina Milovníkov na svete o archetypoch jakživ nepočula, no zato priam hmatateľne cítia ich prítomnosť a chápu ich premenlivú, mystickú povahu. Keby to bolo možné, priali by si s nimi splynúť v jedno. Vo svojej pomýlenosti totiž veria, že odhalili tajomstvo vesmíru a že participujú na božom diele. Z toho pramenia väčšie i menšie pocity velikášstva, v ojedinelých prípadoch až božskosti. Inflácia ega je prvou poškrvnou nášho Milovníka. A bude ich viac.
Milovník sa nikdy nenudí. Oproti extravertovane orientovaným postavám má jednu obrovskú výhodu - bez väčšej ujmy sa dokáže autisticky stiahnuť do vlastného vnútra a čerpať z neho energiu. Nie je odkázaný na spoločnosť iných ľudí (hoci sa jej nevyhýba). Svoju jedinečnosť nezažíva vo vzťahu k druhým v tom zmysle, že by ich prítomnosť bola podmienkou, skôr voľbou. Vystačí si sám so sebou (a s láskou, ktorá mu vždy kráča v pätách). Má bohatý vnútorný život. Svet okolo seba spoznáva skrz subjektívny zážitok. Všetko potrebuje najprv stráviť, precítiť, navnímať. Až výsledné produkty fantazijnej činnosti formujú jeho náhľad na svet, jeho ideje.
Včely bývali v gréckych predstavách prezývané aj „vtákmi múz”. Oni samotné, ako aj med, ktorý vyrábajú, symbolizovali lásku k životu, šťastie z žitia, sladkosť bytia, božskú inšpiráciu, elán a kreatívne hlbiny nevedomia. Vo fáze Mamičkinho maznáčika sa Milovníkovi okrem mlieka dostalo od matky aj veľa medu, nektáru magických schopností, ktorý si odnáša do dospelosti. Ako pozemský vyslanec boha lásky má Milovník na perách vždy pár kvapiek medu. Nezáleží na tom, či mu ich tam natreli bájne múzy, alebo jeho vlastná matka; všade, kam sa pohne, cíti medzi lopatkami hrot šípu indického Amora menom Kamadéva s lukom z cukrovej trstiny, pokrytým včelami. Láska je jeho cesta. Zo všetkých mužských archetypov jej má najviac. Med na perách ho spája s tajuplným Dionýzom, upršanými hlbinami Rojka, s Apolónom, Tricksterom, rozkošnými nymfami a múzami ako patrónkami všetkých umení. A skutočne, umenie každého druhu je Milovníkovým priateľom. Koniec koncov, vo svete Milovníka je každý trs trávy istou formou umenia. Milovník ho dokáže úprimne oceniť a teší ho skutočnosť, že práve on je ten privilegovaný, ktorému sa ten či onen prírodný zázrak priplietol pod nohy. Dámy si cenia, že s o nič menším nasadením dokáže obdivovať ich krivky a vďačne mu odpustia, že ich sem tam osloví menom svojej bývalej. Svet div sa, ale v tomto ohľade sa Milovník od Playboya príliš nelíši. Nenásytnosť po ženskom tele je prekliatím celej milovníckej vetvy. Rovnako ako Playboy a Jemnosťpán, aj Milovník hľadá jednotu v črepoch. Obraz svojej božsky dokonalej Matky nosí navždy v srdci a niekedy nedokáže zabrániť tomu, aby preskočil na prítomnú dámu v podobe projekcie. Keď sa tak stane, Milovník svoju vyvolenú náležite „poobdivuje”, a potom nasadne na koňa a vyrazí za zapadajúcim slnkom, tam, kam gýčovití romantici ako on patria.
Ako tak cvála, vychutnávajúc si otrasy zeme, vôňu spoteného konského chrbta, cinkanie postroja a pestré farby večernej oblohy, sníva o splynutí s tou symfóniou. Hranice, ktoré si nikdy nedokázal poriadne vytvoriť, mu teraz chýbajú. Svet ho do seba vťahuje ako hladná Charybdis, ktorá nepozná zľutovanie a nikdy neprosí o odpustenie. Záblesky jednoty na pozadí farebných črepín ho oslepujú a okrádajú o pozornosť, takže stráca z dohľadu svoj cieľ. Stáva sa, že Milovník na krátky okamih zazrie celú jednotu. Je toto snáď zmyslom života? On má v odpovedi jasno. Prečo by sa mu inak svet zjavoval vo svojej nádhere, keby nechcel, aby ho celý preskúmal a zakúsil. Lenže tu číha druhý had na Milovníkovej ceste.
Aby sa nám s ním lepšie pracovalo, pomenujme ho závislosť. Milovníkova sloboda je čiastočne iba ilúzia. Vo svojej situácii sa príliš nelíši od obsedantne kompulzívneho pacienta či človeka trpiaceho Tourettovým syndrómom. Rovnako ako oni, aj Milovník je obklopený svetom vnemov, ktoré naň kladú svoje vlastné nároky nezávisle od jeho zámerov. Svet v jeho ponímaní pripomína koketnú prostitútku. Pretŕča sa pred ním, pchá mu svoje kypré vnady priamo pod nos a dráždivo pohupuje topánkou na preloženej nohe. Necháva sa obzerať a obchytkávať. Milovníkova silná stránka sa môže príležitostne, ak je dohnaná do krajnosti, stať jeho slabinou. Keby vedel, ako sa dištancovať, mohol by sa proti tomu brániť, lenže on to nevie. Chýba mu odmeraný chlad apolónskeho svetla. Dlhý pobyt v uroborickom objatí mu vtiskol svoju pečať. Ľahko podlieha pokušeniu a stáva sa závislým. Lpie na blízkych osobách a zmyslovom uspokojení - sexe, jedle a drogách. Je to hedonik v pravom slova zmysle. Verí tomu, že veci a ľudia sú tu na to, aby skrz nich zažíval jednotu s veľkým hýbateľom na pozadí. Jeho vlastné heslo by mohlo znieť „čo človek neskúsi, akoby ani neexistovalo”. Práve závislosť je najväčšou prekážkou, ktorú musí muž fungujúci v réžii Milovníka prekonať.
Milovník je v istom ohľade podobný Tricksterovi. Aj on zažíva hlavne radosť a úspešne sa vyhýba všetkým obmedzeniam, mantinelom, príkazom a zákazom. Muž úplne posadnutý Milovníkom nikdy nepôsobí odtrhnuto od života, ale často sa správa roztržito, priam až chaoticky, kvôli čomu môže trpieť jeho profesný život. Najčastejším príkladom Milovníka sú práve muzikanti a maliari, pričom sa v oboch prípadoch zhodneme, že ide (často) o osoby vyznačujúce sa búrlivým životným štýlom plným neviazaného sexu, depresie, povaľačstva a alkoholu.
Tretím hadom, ktorý na Milovníka číha, je intuícia v prestrojení za empatiu. Tak ako v prípade lásky, aj intuícia je v rukách Milovníka dvojsečným mečom. Ako sa hovorí, aj dobrého veľa škodí. Vycibrený zmysel pre intuíciu môže nič netušiaceho Milovníka dostať do prekérnych situácií. Aby sme použili ešte jedno prirovnanie, intuícia je dobrý sluha, ale zlý pán. Milovník ju nedokáže na povel deaktivovať, hoci by si to niekedy určite prial. Je odsúdený strhávať masky svojich blížnych a trpieť za ich slabosti v ich mene, celkom ako Kristus. Bičuje sám seba, keď odhaľuje ich skutočné motívy, názory a postoje, plače, keď číta o ich trápeniach. Intuícia však nie je stopercentná. Aj preto ju väčšina vedcov odmieta ako ženský výmysel, akýsi šiesty zmysel. Chybovosť je nízka, ale je tu. Milovník to vie, lenže nevie jedno od druhého odlíšiť, a tak sa v krajnom prípade dostáva do víru paranoidných myšlienok, ktoré ho potom zožierajú dňom i nocou. Regresia do výživného nevedomia nepomáha, pretože vedomé ego je natoľko zamestnané obrazmi zrady a strachu, že na zostup do podsvetia nemôže byť ani pomyslenie. Práve v tejto chvíli sa môžu misky váh prevážiť a Milovník sa preklopí do stavu Rojka, mierne melancholického chlapca odtrhnutého od reality, pomalého, pokojného a uzavretého, s autistickými črtami. Slimáčie tempo tohto chlapca núti paranoidné fantázie spomaliť, vďaka čomu sa odpor prelomí a energia môže opäť prúdiť z vedomia do nevedomia a naopak. Keby mal muž ovládnutý Milovníkom po ruke hrdinskú energiu, mohol by ako Alexander svoj uzol poľahky preseknúť. Problém je v tom, že muži posadnutí Milovníkom sa svojmu vnútornému Bojovníkovi často obracujú chrbtom. Považujú ho za príliš okázalého, zbrklého a hlúpeho, alebo nemajú dostatok odvahy privolať ho do stredu diania.
Viac psychologických zaujímavostí, teórií a ilustrácií nájdete na mojom IG profile @psychenadlani.
