Prosťáčik, Neviniatko, Svätec alebo tiež Rojko je chlapec (v prípade dievčaťa hovoríme o Panne, Svätici alebo Naivke), ktorý chodí neustále s hlavou v oblakoch. Keď kráča ulicou, vyzerá to, že sa vznáša. Je éterický, pôsobí nezúčastnene a neprítomne. Ľudia na jeho neohrabanosť reagujú opatrnosťou; akoby sa báli, že mu svojimi slovami alebo činmi môžu ublížiť. Človek má v prítomnosti Prosťáčika pocit, že je naivný, dôverčivý, infantilný a má, ako sa vraví, dlhé vedenie. Prostáčik môže na pohľad naozaj vzbudzovať dojem fyzicky neohrabaného, pomalého, dokonca až zaostalého chlapca. Málo rozpráva a keď rozpráva, väčšina ľudí jeho slová odbije mávnutím ruky ako šialencovo bľabotanie. Rovnako ako Blázon, aj Prosťáčik svojimi rečami a činmi útočí na hranice konvencií. Pýta sa neprístojné otázky, ktoré by sme možno odpustili škôlkarovi, ale nie dospelému mužovi. V jeho názoroch sa odráža jeho pokrivený pohľad na svet. Rovnako ako v prípade Blázna, aj tu si musíme pripomenúť, že je to len naše jednostranne zamerané vedomie, ktoré vidí Prosťáčikovu rýdzosť a panenskosť ako niečo zdegenerované.
Prosťáčika v sebe nosíme od dňa, keď sme sa narodili. Je reliktom z čias, keď subjekt a objekt splývali v harmónii a na každý problém existoval zázrak, ktorý ho vyriešil. Rovnako ako fyzické dieťa, aj toto vnútorné Neviniatko prešlo od čias mýtického zlatého veku komplikovaným vývojom; veľakrát sa popálilo, naletelo triku, uverilo podvodníkovi alebo sa nechalo vykorisťovať. Väčšina Prosťáčikov z nášho okolia má k detskej verzii tohto archetypu rovnako ďaleko ako k ostatným archetypálnym silám. Čistokrvní Prosťáčikovia sú extrémne vzácni a skôr sa s nimi stretneme na psychiatrickej klinike než v obchode. Má to svoj dôvod. Od čias, keď na nás kresťanský Trickster a panenská Naivka v záhrade Eden zahrali svoje divadielko, ubehlo pár stoviek rokov, ale začiatky sa nemenia. Rovnako ako Eva, aj dieťa sa rodí naivné, dôverčivé a nevinné. Svet vidí cez čiernobiele okuliare. Veci sú buď s ním, alebo proti nemu, nič medzi sa nepripúšťa. Všetko, čo mu spôsobuje príjemné pocity, je dobré a naopak všetko, čo mu spôsobuje nepohodlie, považuje za zlé. Nespochybňuje správanie vzťahových osôb a vydáva sa im na milosť. Podľa Melanie Klein sa nachádza v paranoidno schizoidnom štádiu. Aby túto priepasť preklenulo, potrebuje sa presunúť do ďalšej fázy. Rozštiepený svet dobra a zla sa v priebehu veku a prostredníctvom skúsenosti obohacuje o spektrum emocionálnych odtieňov. Protiklady sa zlučujú a svet sa stáva menej romantickým. Dieťa si je odrazu vedomé rozporov, ktoré musí spracovať. Rodičia sú dobrí, ale niekedy sa správajú ako zlí policajti a zlý fúzatý policajt dá niekedy dieťaťu cukrík. V tomto štádiu sklamania a rozčarovania sa po pár rokoch vývinu vyskytne väčšina detí. Biblický pád je predpokladom existencie vo vzťahu k realite. Deti, ktoré pád neabsoluvujú, zostanú uväznené vo svete rozštiepených polarít. Takéto deti v dospelosti často dostanú diagnózu hraničnej poruchy osobnosti.
Prosťáčik je nezrelá subpersonalita. To však neznamená, že sa objavuje výlučne u malých detí a adolescentov. S ospalou energiou Prosťáčika sa môžeme stretnúť na pracovisku, na vysokej škole, aj u lekára. A zároveň musíme mať na pamäti, že Prosťáčik ako aspekt Blázna spadá do siete Tricksterských postáv. Keď si to uvedomíme, začnú nám byť jeho mlčanlivosť a odstrihnutosť od sveta podozrivé. Aby sme ho nebrali príliš doslova, Prosťáčik sa v žiadnom prípade nemusí nachádzať v pásme inteligenčnej subnormy. Častokrát to tak naozaj je, ako v prípade Maca Mlieča od Jofeza Gregora Tajovského, ale vo väčšom percente prípadov nie je maska Prosťáčika ničím iným ako maskou. Naoko hlúpy chlapec môže v záverečnom teste získať najvyšší počet bodov, čím všetkých blízkych patrične ohromí. Až doteraz si totiž mysleli, že počítať vie len na prstoch. Týmto prešľapom si Prosťáčik poriadne zavaril. Maska sa na zlomok sekundy zošmykla a diváci vykríkli úľakom, keď sa im pred tvárou mihol lišiacky pohľad Lokiho zelených očí. Prostáčik robí všetko preto, aby sme na to zabudli, ale my vieme, že je v prvom rade Tricksterom. Našľapuje po tenkom ľade, pokúša šťastie, aby zažíval thrill, avšak nakoniec sa pod ním ľad vždy prepadne. Bude mať čo robiť, aby si svoju ťažko nadobudnutú pozíciu lokálneho mumáka znovu vybojoval. Žiť bez tlaku očakávaní a zodpovednosti, to je to, po čom každý Prosťáčik tajne túži.
Dôvodov, prečo si chlapec masku Prosťáčika nasadzuje, môže byť nespočet. Môže sa v úlohe bezmocného, hlúpeho dieťaťa cítiť bezpečnejšie, keď má čeliť autoritám. Zakrýva tak svoje obavy zo zlyhania. Rodičia vo svojich deťoch infantilné správanie a bezradnosť často nevedomky podporujú, čím odlievajú tento vzorec zo železa. Ich deti majú potom v dospelosti veľké problémy vymaniť sa spod sily tejto nezrelej energie. Ďalším dôvodom môže byť to, že maskou Prosťáčika chlapec skrýva svoje problémy v medziľudských vzťahoch či neohrabanosť vo vyjadrovaní. Jeho strach z narcistického zranenia nás upozorňuje na možno až velikášske fantázie o vlastnej osobe, čo je v prísnom protiklade k tomu, ako Prosťáčik na svoje okolie pôsobí. Hlboko v jeho vnútri sa skrýva krehké ego, ktoré potrebuje opateru a aby si ju od okolia vynútil, manipuluje ním. Ľudia majú v prítomnosti Prosťáčika potrebu pomáhať mu a ochraňovať ho. Prosťáčik je ako dieťa, ktoré k nim dôverčivo a tak trochu zúfalo naťahuje rúčky. Odmietnuť je prakticky nemožné.
Prosťáčik má obvykle bohatý fantazijný život. Vo svojich predstavách zachraňuje princezné, poráža obrov, jazdí na luxusných autách, vyhráva Olympiádu alebo preberá Nobelovu cenu. Vďaka svojmu kontaktu s vnútorným Tricksterom je v blízkom vzťahu k inšpiratívnym prameňom nevedomia. Na rozdiel od iných archetypálnych síl vie Prosťáčik cestovať medzi svetmi prakticky kedykoľvek, pričom využíva dar introspekcie. Autistické stiahnutie zo sveta extrovertov mu umožňuje zotrvať v stave relaxácie a bezpečných predstáv. Keď z nich načerpá dostatok energie na návrat do reality, opäť sa z nevedomia vynorí. Jeho neškodný zjav môže klamať, ale Prosťáčik má v rukách veľkú moc a je si toho vedomý. Mlčanie a zdanlivá naivita sú len mimikry, ktoré chránia svojho pána pred ohrozením zvonka.
