Kozopich či buldozerista?

V liste boli slová, ktorým rozumel som.Na úvod trafil ťa šľak a pretiahol gibon. Nech zhniješ v paneláku s odpojeným kúrením a bez žiaroviek. Nech tvoju mršinu zožerú psy, dvakrátšľakomtrafený. Tráp sa, zmija, premocne sa tráp. Chradni, uver svojim prízrakom, pomočuj sa, staň sa slabomyseľným a nežiadúcim. Dvakrát denne prejdi ťa autobus a pohryz mrzký pes. Bi ťa každý, ktorého stretneš. Buď opľutý, prekliaty a zneuctený. Tebe, psovi, uveril som. Doteraz si pri pomyslení na moju vtedajšiu neprezieravosť odseknem jeden článok prstu. Toľko jedu, darebný klamár, je vo mne. Je ho toľko, že zbraň obraciam proti sebe samému, nešťastníkovi. Na pováž, škaredý, odváž tú moju zlosť!Spomínaš si, semä hlúpe, čo si mi sľuboval? Zhni za to postojačky.Ako si mi, dôverčivému, vysvetľoval výhody? Rozpadni sa a rozfúkaj ťa za to vietor.Tými očami škuľavými ako si na mňa žmurkal? Nech ti zuby hnijú do Kristovho príchodu.Neboj sa, všivák, prechádzam k Veci.Dňa 21.septembra 2001 o 16 hodine tvoja prekliata ruka zaklopala na dvere môjho príbytku.Prišiel si, kraví milenec, s „podarúnkom“, s litrom pálenky. Za stôl som ťa usadil, ja hlupák, a priniesol som kalíšky a kusisko slaniny. Ty dutá hlava si to pamätať nemôžeš, myslel si totiž na to, ako ma čo najeefektívnejšie ošmeknúť, ale tá slanina bola krásne prerastená. Dobre som sa o Petríka staral, ľudsky som s ním zaobchádzal. I mrkvu som mu dával, i trupy kuracie s otrubami. A on ti beťár krochkal šťastím. Hovná som mu vždy vypratal a chliev vyvetral. Zarezal som ho zručne, netrápil sa. Nie ako ja teraz.Začali sme piť, ako to už v našom kraji býva zvykom a pili sme mocne. Roztomilo si toho večera kvákal- o Prasačej Únii, o Tretej Svetovej Hnačke, o Pohyblivých Rečniacich Slúchadlách, o Raste Životnej Úrovne prežúvavcov a mnoho iných rečičiek si mal.A ja trkvas som počúval a v dobrom rozpoložení ducha prebýval. Ubi ma za to svätý Peter.Ako lišiacky, nevtieravo si začal! Začal si mekotať o podnikateľských zámeroch, pamätáš si to, šašo počmáraný? Vraj: „stotisíc a začnem tie morky chovať a do Nemecka vyvážať, tí pupkáči sa s toho poondejú“-tak nejak si spustil. A potom, že nemáš a že či nemám ja a ja že mám.Takto to bolo:Ty/pes/: Máš?Ja/hlupák/: Mám.Ty/pes/: Dáš?Ja/hlupák/: Kamarátovi dám.Ty/ pes/: Nedáš,ale požičiaš.Ja/.../: Ako povieš.Ty/klamárik/: Daj bez notára.Ja/.../: Dobre.A ja som ti požičal.Píše sa rok 2007, morky úspešne chováš a na volve sa vyvážaš. Dovolenkuješ kade-tade. Domisko si si postavil, dokonca stĺporadie tam máš. Tvôj syn chodí do obecného bordelu za štetkami. Žena ti jazdí na slepačom aute. Má orálne silikóny.A ja sa pýtam: kde sú moje peniaze?Obrástli hádam machom a skryli sa pod ploský kameň?Alebo ich premrhal Kozopich na rulete?Má ich tvoja žena ukryté v lone?Či sa jedná o transcendentálny prípad dematerializácie finančných prostriedkov?Začal si chovať svätené morky s krížom namiesto nožičiek?Má ich buldozerista pichnutie za trenkama?Si ty vôbec človek?Nech je ako chce, ubodaj ťa slon a dokop kobyla.S prianím súdneho dňa mrzákom tvôjho plemenaTen ktorému dlžíš veľa peňazíP.S. Je ten buldozerista chovný? P.S.1 Tvoja žena mi dala. Prikázal si jej to?P.S.2 Kto sa smeje naposledy ten sa smeje najlepšie a kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Po prečítaní tej hanebnosti som pocítil únavu preveľkú. Do ríše snov ukryl som sa pred hriechom velikým. Horko plakal som v tom sne a prosil Ho o odpustenie.A On mi odpustil. To kvôli tým morkám, daj im Boh pštrosie stehná.