Ten, kto pozoruje panenskú prírodu si často uľahčuje prechod z neznáma do neznáma. Taká čistá, taká dokonalá, jedinečná..
Mať vnímavé ženské srdce háklivé aj na najdrobnejší zmenu nie je vždy výhra. Som otrokom vlastných citov, nekončiacich melancholických nálad a retrospektívnych myšlienok. Som slepec často tápajúci vo vlastnom vnútri, ktorý z času načas stráca z dohľadu ten nenahraditeľný plamienok života, ktorý pre neho znamená nádej, znovuzrodenie a povzbudenie. V podstate nikdy nevyhasne, len ho občas strácam z dohľadu.
Človek ako bytosť žijúca v komunite v čase a priestore s ostatnými ľuďmi je obklopený stovkami rozličných tvárí. Náš postoj ku každému jednotlivcovi by mal byť nezanietený, celkom individuálny. Náš svet vytvárajú známi, kamaráti, s ktorými prehodíme dve-tri slová, priatelia, ktorých vnímame o čosi osobnejšie.. Sú však aj ľudia, na ktorých nám záleží podstatne viac, presne tí, za ktorých by sme boli ochotní oddane vložiť ruku do ohňa.
V snahe vlastného odosobnenia, veľkorysosti a ohľaduplnosti k človeku, ktorý je nášmu srdcu viac než blízky pociťujeme prirodzenú povinnosť chrániť ho pred našimi vrtochmi a výkyvmi nálad. No často sa sami ponad tú veľkú priepasť nedokážeme preniesť a tak spravíme presný opak. Začne sa ho to dotýkať veľmi osobne, pociťuje nevysvetliteľnú zmenu vtiahneme ho do víru hystérie. Ma o nás strach, neskôr prepadá strachom zo seba. A tak sa začína kolotoč prežívania mukov, ktoré po čase naberajú na intenzite. Žiadna spravodlivosť, žiadne kompromisy.
Človek v snahe získať viac často odvracia hlavu od spravodlivosti, vlastných zásad a každodennej reality. Občas to vyjde, občas nie. Práve táto skutočnosť posúva vlastníka od životodarného plamienka viditeľného v najjasnejšom spektre farieb, ktorý znamená budúcnosť plnú optimizmu.
Nechcem ti ubližovať, vedome už vôbec nie. Prepáč, že som nesmelá a často sa bránim. Že som často nepredvídateľná a precitlivená. Aj keď často nemám slov, mlčím a pozerám do zeme. Aj keď mi slzy stekajú po tvári, je to prejav mojej zraniteľnosti.
Ďakujem za tvoje objatie, v ktorom sa cítim tak bezpečne, z ktorého cítim istotu. Dávaš mi pocit výnimočnosti, jedinečnosti, nespútanej krásy.. Vidíš vo mne toho oveľa viac, niekedy viac ako som schopná dať.. Potrebujem ťa dnes ako aj zajtra. A tiež aj dni potom..
Som človek s miliónom chýb skúšaný sám sebou. Často robím veci celkom podvedome. Hoci som ťa zase raz sklamala, sklamala som tvoju dôveru, sklamala som tvoju vieru vo mňa chcem to znovu napraviť, zmeniť všetko čo sa zmeniť dá.
„Nevadí, že sa človek potkne pri zdolávaní prekážok. Hlavné je, že sa nevzdá a neprestane bojovať“.
