Keď pred niekoľkými mesiacmi ponúkla Ellie Goulding svetu svoju vlastnú verziu odkazu, že stať sa môže čokoľvek, začala som tomu skutočne veriť. Pretože život nás deň čo deň presviedča, že nie je popretkávaný nevysvetliteľnými náhodami a spleťami slabých či silných okamihov. Že sa nestretávame vďaka nákupu obuvi či veľkému davu v mestskej doprave a nemíňame naše siluety bez vysvetlenia. Jedna z vyslovene najťažších vecí je zostať bdelým v okamihu, kedy by sme najradšej zabudli na všetko čo sme sa doteraz naučili a nechali sa unášať so zavretými očami tou dobre známou zvláštnou silou. Nechali známu hudbu ovládať unavené telo a osvojené titulky vkrádať sa do našich myslí. Nechať sa zaviať do zasnívanej krajiny, plnej bolestívých slov..
Možno samých seba tvrdohlavo presviedčame, že všetko má svoj Čas bez toho, aby sme si uvedomili čo to vlastne znamená. Možno Čas egoisticky zavrhneme rozkazom, že práve teraz pre nás nie je dostatočne zaujímavý a nedokáže nás vhodne uspokojiť. Spoza zavretých dverí odvetíme, aby zaklopal neskôr. Keď nám to bude viac vyhovovať. A až sa tento Čas opäť raz u mňa zastaví lebo pôjde z nudy okolo, zbavím sa pochybnosti a dovolím Mu dokázať mi, že som omylná. Pretože vtedy nebude ani skoro ani neskoro. Všetko bude tak akurát. Chcem za to položiť všetku svoju lenivosť, pohodlnosť či najmenší náznak strachu!
Múdri ľudia hovorili, že ak existuje čosi, čomu venujeme svoju pozornosť aspoň jedenkrát do dňa, je nevyhnutné uchopiť sa toho a rozvíjať vo svoj prospech. Tak som veru začala sústrediť svoje vedomie na ľudí, vďaka ktorým mám dôvod na úsmev. Už pri jedinej spomienke. Odvážila som sa ľuďom opäť dôverovať a zistila som, že môj strach z nich niekam zmizol. Začala som hľadať spôsoby, ako napĺňať svoje sny a neodkladať ich na „vhodnejšie obdobie". Spísala som na papier zoznam vecí, ktoré som vždy chcela urobiť. Pri niektorých odrážkach už figurujú zázračné slovíčka „yes, done!"(a tento zoznam budem s určitosťou naďalej rozširovať). Neteší ma len fakt, že si plním svoje malé tajné sny, ale samotný pocit, že ich plniť skutočne dokážem! Objavila som tak prostredie, v ktorom plávam ako ryba vo vode. Nie však v žiadnom akváriu, ktoré je limitované sklenenými priečkami, ale v poriadne veľkom mori. Hoci všade naokolo číha ktosi nebezpečný, moja odvaha mi dovoľuje plávať ďalej a ďalej. A keď nastane chvíľa pochybenia, upokojím svoju myseľ. Je predsa nerozumné mať strach zo zajtrajškov nad ktorými visí množstvo otáznikov. Viac by sme sa mali obávať prítomného momentu. Myslím si. Tohto momentu, ktorý dokážem ovplyvniť.
Už sa neviem dočkať vône a lúpania teplých gaštanov na Hviezdoslavovom námestí. Oblečiem si farebné šaty a nohy obujem do túlavých topánok. Totálne zaľúbená a pobláznená. Ruka v ruke sama so sebou. S láskou a pochopením. S pocitom, že pre seba robím len tie najlepšie veci!
