Nepovažujem sa za konfliktného a bezcharakterného človeka, ktorý by bez príčiny niekoho škatuľkoval a následne odkopol. A dokonca nie som ani druh akejsi exotickej opičky na špagáte, za ktorý si hocikto bude poťahovať kedy sa mu zachce. Nebudem tancovať podľa toho ako mi iní budú pískať!
Často ma prechádza trpezlivosť prizerať sa ako si mňa bezhlavo robí handrovú bábiku.
Nebudem súčasťou nejakej pretvárky a falše. Ani teraz ani niky potom.
Jednoducho mám svoju hrdosť ako každý jeden z vás.
Nebudem tu len vtedy keď ma budeš potrebovať, budem tu stále a budem si robiť to, čo uznám za vhodné. Ani bútľavou vŕbou pre tvoje nekonečné rozprávky a detské povedačky.
Nebudem sa prizerať a hlúpo pritakávať, dávať ti za pravdu a neustále sa ti prispôsobovať.
Každý pohár má svoj objem, pomaly sa dopĺňa, až pretečie – ako moja trpezlivosť, tá taktiež nie je bezodná. Zvyknem dávať ľuďom aj druhú šancu, avšak poslednú. A treba si ju pochopiteľne zaslúžiť. Pretože niekto múdry raz povedal: „Ak ťa niekto sklame raz je to jeho vina ale ak druhýkrát, je to vina tvoja!“ Myslím že k tomuto nie je čo dodať.
Viem, hovorí sa, že nikto nie je dokonalý. Človek má byť k ostatným zhovievavý, pretože každý má svoje chyby a každý je v niečom zraniteľný.
Je to obzvlášť ťažšie ak máme s daným človekom výnimočný niekoľkoročný vzťah. Keď si s ním v mnohých okamihoch rozumieme, smejeme sa na rovnakých veciach a často, dá sa povedať, hľadíme jedným smerom.
Avšak keď nás ten druhý podrazí, nemali by sme sa prizerať a tváriť sa že sa nič nedeje.
Najlepšou obranou je útok J - treba sa zbaviť človeka, ktorý nás opakovane ponižuje, bezhlavo kradne energiu na svoj úkor. Človeka, ktorý nás využíva vo svoj prospech, možno nás finančne alebo psychicky vyčerpáva.
Čo je veľa to je veľa.
Čím sa človek viac otvára ľuďom, sprístupňuje sa, tým viac je využívaný. Preto je vhodné byť tak zdravo odmeraný, nepúšťať si ľudí príliš ku telu.
