Pomaly ale isto sa tohtoročné leto chýli ku koncu a dátum 2.septembra sa bohužial blíži. Neuveriteľne depresívne.. My, školopovinní, opäť zasadneme do školských lavíc. Zas o rok starší, o niečo múdrejší, bohatší o kopu skúseností, niektorí s depkou, tí šťastnejší bez nej. So spomienkami na teplé večery, letné lásky ktoré sa vytrácajú do neznáma s príchodom jesene.
Sme oddýchnutí, pripravení prijímať nové vedomosti. Niektorých čakajú skúšky dospelosti, iných čaká nepoznaný svet.
Pre mňa bolo toto tohtoročné leto výnimočné. O trochu viac ako tie predchádzajúce letá.
Do prázdnin som však vstupovala s malou dušičkou, plná očakávaní a túžob, možno po dobrodružstve či viere zabudnúť na mnoho vecí.
Toto leto bolo krásne. Aj keď počasie k nám často nebolo príliš zhovievavé, no čas na dobrú chatu či výlet na Maru sa vždy našiel.
A tak z času na čas, po akej takej žúrke, nastala vo mne akási.. revolúcia.. zaťatie alebo trucovanie. Už žiadna cigareta, ani jediný poldecáčik etanolu! Nuž, keď mi nájdu na lavej polovici pľúc čiernu škvrnu alebo cirhózu pečene v počiatočnom štádiu, určite mi nebude všetko jedno. Predsavzatia sú to síce pekné ale dokedy mi vydržia? J
Na konci tohto leta môžem s čistým svedomím verejne vyhlásiť: „ Som nový človek!“
Nedúfam vo veci, stojím nohami pevne na zemi. Áno, z optimistky sa stáva realistka. Beriem veci také aké skutočne sú, neidealizujem ich. Ľudí už nezaraďujem do akýchsi chlievikov, možno podľa stupňu vzdelania. Viem, že intelekt človeka nezávisí so vzdelaním. Svet už pre mňa nie je tabu, nie je pre mňa nepoznaným. Je dôležité spoznávať ho, spoznávať tvorcov, ktorí ho vypĺňajú. Viac sa usmievam. Ani tá najhoršia spomienka mi nesmie ukradnúť úsmev na tvári! To je moje pravidlo. Žijem tu a teraz! Nechcem si nahovárať ilúzie do budúcnosti, ani blúdiť v minulosti. Prítomnosť ma robí silnejším človekom. Vážim si každý okamih s ľuďmi, ktorých mám rada. Viac si verím, verím sama sebe.. Možno som mierne sebavedomejšia.
No čo, zostali mi krásne spomienky na nekončiace sa rozhovory pod hviezdamiJ, na nových
priateľov, letné lásky ( ktoré tak veľmi nebolia lebo.. sú skrátka letné ), na vstávanie neskoro pre obedom, na chatovanie s neznámymi dlho do noci, na zvuky lúčnych koníkov, to nekonečné teplo, hudobné festivaly, na spoznávanie samej seba.
A tak do nového školského roka vstupujem s čistou hlavou, so záujmom o vzdelanie pre vlastný pôžitok. A som na seba nesmierne hrdá.
Možno som nebola na exotickej dovolenke v Kykladskom súostroví, nekúpala som sa v Egejskom mori. Bola som stále tu, pár desiatok kilometrov od hlavného mesta. No napriek tomu som dokázala viac, ako dvojtýždňová dovolenka.
