Ľudia sú motivovaní lukratívnymi ponukami alebo niečím iným, čo v nich vzbudzuje pocit a potrebu šplhať sa niekam do nebies. Sú nenásytní a hladní po veciach, ktoré by im počas života pripomínali blahobyt na zemi.
To len dnešný človek žije akýmsi zrýchleným tempom – má svoje povinnosti, popri tom nejaké tie aktivity, sem-tam sa pritrafí niečo nečakané, je zaneprázdnený, čas venuje hlavne práci, potom športu, potom priateľom a nakoniec relaxu – a ani si neuvedomí rýchlosť plynutia času a z dňa na deň sa číslo v kalendári neúprosne stupňuje..
Študenti sú nútení prijímať čoraz väčšie množstvo informácii s rôznych odvetví s mienkou, že raz sa im to v živote skutočne zíde.. Každý tvrdí : „je to dôležité, musíš to ovládať! Veď ako by to bolo aby to náš absolvent nevedel?!“ Pre názornú ukážku, uvediem príklad na Euklidových vetách ( k tým mám totiž osobný vzťah J ) - Veď čo ak by sa počas výletu na najbližší kopček objavil v povetrí trojuholník a ja by som práve v tomto momente chcela poznať jeho výšku alebo nebodaj obvod.
Dovolím si tvrdiť, že pomaly ani nestíhajú reagovať na vonkajšie podnety a vplyvy, usporiadať svoj život podľa ľudskej normy a aspoň z časti ho priblížiť ľudskému minimu.
V súčasnosti, zdá sa mi, je akýmsi trendom aby mal priemerný človek aspoň aký-taký titul bez toho na akej vysokej škole k nemu prišiel. Hlavné je, že je!
Samozrejme náplň prvých pár slov vpadá len pod tých, ktorí svoj študentský nezáujem o vzdelávanie nedávajú kompetentní príliš okato najavo a berú školu aspoň trochu vážne..
Nájdu sa medzi nimi aj také indivídua, ktoré sa riadia heslom:„Neuč sa, život ťa naučí“ a svoj voľný čas využívajú inou „podstatnou duchaplnou činnosťou“, ktorá sa postará o zväčšovanie tukových vankúšikov, sťažené dýchanie alebo obličkový záchvat. Pravda, dobre vieme o čom hovorím.
Čas nehrá proti nám, nie je náš nepriateľ. Len ľudia ako tvorivé a mysliace bytosti majú povinnosť si svoj čas lepšie organizovať, určiť si priority a niečo na úkor niečoho obetovať.
Aby človek raz, na samotnom konci, mohol spokojne vysloviť – Som šťastný, pretože som vo svojom živote dosiahol všetko to po čom som túžil bez akejkoľvek ujmy na zdraví, strate niečoho blízkeho, vlastnej hrdosti či zdravého úsudku.