Keby bolo keby..
.. bojovala by som o Teba z celého srdca a zo všetkých síl.
.. nenechala by som sa odradiť závistlivými narážkami ľudí, ktorí sa mylne nazývajú priatelia - tí, čo ti chcú vždy len dobre a stoja pri tebe v tých najhorších okamihoch, tí, ktorí ťa chápu – všade boli, všetko videli.
.. možno by som pár vecí v svojom živote urobila celkom inak, dala by som si pozor na slová, ktoré som Ti povedala možno nepriamo, ale predsa o nich vieš.
.. možno by som chcela niektoré chvíle s Tebou prežiť ešte raz. A naplno! Bez toho aby som menila stratégiu. Jednoducho sa vrátiť v čase a vychutnať si pocit s ešte väčším pôžitkom.
.. a možno by som chcela byť s Tebou 24 hodín denne.
.. nenechala by som Ťa odísť niekoľko tisíc kilometrov odo mňa L.
.. objala by som Ťa a už nikdy Ťa nepustila.
Veď predsa. Je to tak dávno, niekoľko rokov. Aj napriek všetkému ma k Tebe niečo neustále púta. Je v Tebe niečo záhadné a zároveň rebelské.
Niečo čo milujem no zároveň nenávidím. Niečo bez čoho si neviem predstaviť existovať.
Niečo čo ma vie neskutočne pobaviť a súčasne nahnevať.
Tvoja hodnota je pre mňa slovami neopísateľná. Nedokážem to definovať.
Keď mám všetkého po krk a keď neviem ako ďalej, aj v ťažkých chvíľach stojíš pri mne. Síce nie fyzicky – neobjímeš ma, nepohladíš so slovami – neboj to prejde, no viem že moje problémy Ťa trápia. Sú tak z časti aj Tvojimi.
Potešíš ma keď mi je najhoršie, keď sa bezdôvodne topím sama vo svojom vnútri. A aj vtedy keď potrebujem počuť niečo milé, zas objaviť stratené sebavedomie. Alebo keď mám potrebu pochváliť sa. S hocičím.
Často mám pocit, akoby si ma takmer dokonale poznal – Vieš predpokladať moje reakcie, vieš čo mám rada a tiež poznáš tie správne slová, ako dosiahnuť, aby mi v žilách zovrela krv ;-).
Rozumieš mi aj bez slov. To Ty skutočne vieš!
Verím Ti možno viac ako sebe.
Napriek všetkým mojim muchám, uštipačným slovám čo sem-tam podrývajú Tvoje ego, napriek pár kilám navyše ma máš rád. Viem toJ.
